Markus – Úvod do transformácie vedomia

Citrix-Landscape-Blog-Post-190-1036x691

Mozog je pre mnohých ľudí, vrátane vedcov, zatiaľ nedostatočne preskúmaným predmetom. Samozrejme dokážeme už v súčasnej dobe mozog rozpitvať do detailov, aké sú jeho základné funkcie, ktorá časť na čo slúži, aké sú možné poruchy a choroby mozgu a ako ich liečiť. Aj pre vedcov sú však oblasti, ktoré naďalej zostávajú nepreskúmané a kde nedokážu nájsť jednoznačné odpovede na rôzne otázky – či už z oblasti fungovania psychologického vedného odboru alebo vednej disciplíny parapsychológie a mimozmyslového vnímania.

V niektorých krátkych článkoch by som Vás rád zobral za ruku a previedol Vás krajinou všetkého stvorenia. Krajinou myšlienok. Kde vznikajú, ako nás ovplyvňujú a ako my dokážeme ovplyvniť ich.

Mojim primárnym cieľom je vytvoriť a vysvetliť určitý systém, ktorý budete môcť využiť na svojej ceste nielen duchovnom, ale aj vo svojich bežných osobných životoch – či už v práci, s rodinou alebo interakciami so svojimi najbližšími, alebo jednoducho na zdokonaľovaní Vás samých.

Mojou úlohou nie je z Vás urobiť lepších ľudí, ale načrtnúť Vám možnosti, ako sa nimi stať. Dávam Vám do rúk nástroj, ktorého využitie nechám čisto len na Vás a je to len Vaše rozhodnutie, či ho využijete v prospech samých seba alebo v prospech ostatných, či ním pomôžete alebo ublížite.

Veľakrát som už počul vetu, že človek využíva len 10% kapacity mozgu. Nie je to úplne tak, keďže vedci prišli na to, že mozog neslúži čisto len na procesy „myslenia“ ako ho my poznáme, resp. na pretváranie vonkajších vnemov (obraz, zvuk a pod.) do spracovania informácií, ale aj na spracovanie údajov a podnetov, ktoré vedomím ani  nezachytíme.  Jedná    sa  o podvedomé informácie mnohokrát v podobe emócií, vnútorných podnetov, informácií z astrálu alebo paralelných svetov a pod. Pri „obyčajnej“ komunikácii si uvedomujeme len minimálne percento všetkých vnemov a informácií, ktoré k nám prúdia. Jedná sa, o takzvaný „iceberg“ efekt – kde určitý ľadovec vidíme len nad hladinou vody, avšak to môže znamenať len cca. 10% z celkového ľadovca, kde zvyšných 90%, ktorých je pod vodou, nevidíme.

Čiže vieme, že nevyužívame plný potenciál. Otázka, ktorá by mala zaznieť je: Ako ho teda dosiahnuť, alebo sa k nemu priblížiť? Pre tých zvedavejších môžem spomenúť, že podľa neurofyziológov, ak by sme porovnali náš mozog s počítačom, dokážeme uložiť približne kapacitu 2,5 petabajtov (1 petabajt je 1000 terabytov, čo je milión gigabajtov). Čiže báť sa toho, že dosiahneme preťaženie systému informáciami, nemusíme. Systém funguje tak, že sám dokáže usporiadať informácie podľa potreby, a tie, ktoré potrebujeme potlačiť, alebo vymazať úplne, posunie dozadu do šuplíkov, ktoré sú mimo tých, ktoré sú denno-denne využívané. V prípade potreby ich znovu dokážeme vydolovať, avšak, keďže sú mimo “často-využívaných šuplíkov”, nebudú nás tieto informácie bežne zaťažovať, pretože si nebudeme uvedomovať, že vôbec existujú.

Netvrdím, že veda dokáže popísať a presne zanalyzovať všetky procesy, ktoré v mozgu prebiehajú, avšak každá jedna časť mozgu má obrovský význam.

Ďalšie zaujímavé témy, ktoré patria viac k zavádzajúcim poverám ako ku skutočnosti sú tvrdenia, že čím väčší mozog človek má, tým je aj jeho IQ vyššie. Aj z histórie sú známe prípady, kedy k nadpriemerne inteligentným ľuďom patrili tí s nižšou postavou a menšou hlavou, čiže tento mýtus sa ďalej nepremieta k tomu, aby sa dal hodnotiť ako fakt. Vedci sa akurát zhodujú v tom, že čím vyššie IQ ľudský jedinec má, tým častejšie počas noci sníva, čo budem ďalej rozvádzať v kapitole o snoch a snívaní.

V ďalších článkoch Vám predostriem tematiku možností využitia mozgovej kapacity ako aj práce na rôznych úrovniach s mozgom, či už čo sa týka osvojenie si fungovania na rôznych frekvenciách alebo práce s vedomím, podvedomím alebo aj nadvedomím.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *