Mágia vstup štvrtý – Fantus

fantus

V lone prírody stál domček. Vzhľadom na to, koľko tam stál, bol viac ako starý – ale zub času ho aj tak ušetril. Alebo sa oň niekto tak vzorne staral?

Predstavte si pred sebou strmý svah zelenej lúky. Za domom lúka pokračovala a končila tmavým hustým lesom. Lúka bola totiž dostupná až vtedy, keď ste prešli lesmi. Bola doslova osadená medzi lesy.

Keď ste vyšli z lesa a ocitli ste sa na úpätí svahu, tak od úpätia svahu po domček to mohlo byť ešte dobrých šesťsto metrov. Stúpanie hore k nemu dalo zabrať aj skúsenému človeku, čo kráčal v teréne často. Predstava toho ako tam ten domček postavili v tom svahu bola zaujímavá. Pred domčekom na peľasti bola lavička, na ktorej sa počas pekných dní zvykol vyhrievať starec. Obýval ten domček od nepamäti. Celé dni sa kochal prírodou a často len na večer zašiel do vnútra svojho obydlia.

Domček bol podlhovastý a mal len tri miestnosti, jedna miestnosť – chodba mala v sebe ešte umne zabudovanú jednu malú miestnosť.

Chodba, ktorá bola skraja domca, slúžila aj ako vstupná chodba do príbytku. Bola menšia, pretože veľa nepotrebovala na ten úžitok, ktorému slúžila. Na protiľahlej stene oproti dverám bola skriňa, pevná dubová skriňa, v nej mal rôzne veci, ktoré neboli potrebou na to aby si ich hneď zobral a teda neboli na denný úžitok treba. Vedľa skrine boli dvere do komory. Po ľavej strane ako človek vstúpil dnu, boli ešte jedny dvere do malej miestnosti, ktorú by sme dnes nazvali ako sociálnu miestnosť.

Vpravo boli nízke dvere a človek dnešných proporcií sa veru musel zohnúť, ak nimi chcel prejsť do hlavnej a jedinej svetnice. Bola doslova útulná svojím vzhľadom a zariadením. Vľavo ako sa vstúpilo do vnútra bola posteľ a nad ňou z hrubých fošní vystrúhané police. Na policiach niekoľko starých kníh a niekoľko kovových stredne vysokých pohárov dotváralo zaujímavý kontrast. Na posteli bolo ustlané, nebola rozhádzaná. Bola na nej deka a periny boli niekde uložené, takže posteľ počas dňa mohla slúžiť ako kanapa na odpočinok. V náprotivnom rohu stála opäť dobová masívna skriňa, ale bola tak umne zapracovaná do priestoru, že dotvárala prijemný pocit z celku.

Stôl bol umiestnený v strede miestnosti. Netreba snáď ani pripomínať, že ako všetko aj toto bolo urobené z dubového dreva. Oproti stola bolo malé okienko osadené do steny tak, že ak sa človek posadil za stôl oproti oknu videl von na svah a v prípade, že by smerom hore kráčala návšteva z domčeka ho bolo možno vidieť práve cez toto okienko.

Stôl bol masívny a veľký pohodlne si zaňho sadli až šiesti ľudia. Bolo tam aj komoda so šuplíkmi, ale jej obsah asi ostane tajomstvom majiteľa. Vedľa postele bolo ešte masívne kreslo ušiak. Počas dlhých zimných dní v ňom sedával majiteľ domčeka, keď by vonku kvôli zime bolo obrovské nepohodlie sedieť na peľasti domu. Oproti v poslednom rohu samozrejme nemohol chýbať krb, ktorý zabezpečoval čiastočne osvetlenie ako aj tak prepotrebné teplo. Starec dokázal v tom kresle presedieť celé zimné dni a len tak sa dívať do ohňa, alebo čítať zo svojich kníh a uvažovať nad vecami, ktoré boli zrejmé len jemu samému.

Bola tam ešte jedna miestnosť, ale o tej sa zmienim niekedy inokedy. Túto miestnosť obývali isté bytosti a majiteľ s nimi spolunažíval od vekov.

Kto však bol tento starec, ktorý žil sám niekde v úbočí lúky a obklopený lesmi? Bol to jeden z mágov, ktorých Vám postupne predstavím. Jeho meno je Fantus. Odkiaľ sa v domci vzal? Nuž je tam od doby, keď jedného upršaného dňa sa v stráni objavil domček a z toho domčeka vyšiel Fantus. Či niekoho niekedy prekvapilo, že sa tam domček zjavil, to už nevieme. Stojí tam minimálne tri storočia. Zrejme sa tam majiteľovi páči.

Deň Fantusa v lete prebiehal tak, že si ráno sadol von na peľasť domu a kochal sa prírodou a zvieratkami. Občas okolo šli ľudia, čo si vyšli do lesa na hríby, alebo pretože si skracovali cestu cez les. Všetci sa postupne zoznámili s Fantusom a radi sa sním rozprávali. Keď sa začalo zmrákavať prešiel do vnútra svetnice a vybral si na stôl jednu zo svojich veľkých kníh, do ktorých sa zapisovalo, prelistoval si niekoľko strán a prečítal čo to. Potom vybral brko a začal si do knihy zapisovať. Občas zdvihol hlavu zamyslel sa a písal ďalej. Keď dopísal, odložil túto knihu do šuplíka stola. A z police si zobral inú knihu. Ani jedna kniha nebola alebo skôr nepatrila medzi takzvané obyčajné knihy na zapisovanie, či čítanie dobových bestsellerov. Jeho knihy boli ako ste si už domysleli tie, o ktorých sa vyjadrujeme ako magických knihách.

V knihe ktorú má práve teraz pred sebou videl to, čo sa deje niekde vo svete. Videl – čítal tam rôzne udalosti, či už zo sveta čarodejníkov, mágov, škriatkov, trpaslíkov, ale aj života ľudí. Svojím zápisom do knihy menil, potvrdzoval a či naprával veci v životoch bytostí. Často tak konal na základe počutého. Počul príbeh o niekom, komu bolo treba pomôcť a on otvoril jednu zo svojich kníh a tam sa mu na želanie ukázal dej, ktorý ho zaujímal, mohlo to byť kdekoľvek na svete. Doslova zabudnuté kúty sveta dokázal takto nezaujato a z nadhľadu sledovať.

Jeho hlavná činnosť ale spočívala v tom, že zapisoval a triedil záznamy mágov a ich činy. Celé dni,keď sedel vonku na priedomí alebo dnuka v domčeku, sa jeho myseľ zaoberala a zbieral informácie z celého sveta. Jeho myšlienky a úvahy boli priamo späté s tými, ktorí sa venovali učeniu mágie. Takto sa stával niečím ako aj archivárom a staral sa, aby umenie nezaniklo.

Avšak nebolo to len o tom zbierať a meniť prípadnú krivdu, ktorú zvedel či už z kníh alebo od náhodných okoloidúcich. Hľadal on svojím duševným zrakom aj navrátilcov.

Navrátilci sú tí, ktorí sa narodili s poslaním mága. Bolo ich treba nájsť a nasmerovať do správnej oblasti, aby sa našiel správny učiteľ v správny čas. Videl deti, keď ešte oni samy nevedeli, aké bude ich poslanie. Často to boli akoby náhody, ktorými ich priviedol k poznaniu mágie.

Videl dievča a i vedel chlapca. Kráčali smerom ku stredu poznania. Obaja kráčali len tak, pretože boli sami. Dôvod samoty? Je snáď samota podstatná, keď ste sami, že prečo ste sami? Samota je často skľučujúca, ak ste si ju nevybrali ako životnú púť. No videl aj prekážky a možnosť, že netrafia na správnu cestu a preto si sadol za stôl, vybral knihu a písal. Prepísal ich osud a to tak, že spojí ich životy so životom iného mága.

No vpísal tam aj to, že kým sa ich osud úplne zmení na život dospelých majstrov mágie, musia nájsť pravnuka aranea a pravnuka musca.

 

Chlapec i dievča zrazu zastali a pocítili únavu. Nemali cieľ, šli len tak vpred s tým, že niekam dôjdu -tam, kam ich osud zaveje. Obaja si preto prakticky v ten moment zložili hlavy a zaspali.

Zobudil ich hlas, ktorý sa k nim blížil. Medzičasom sa ocitli na maličkej lúke medzi lesmi a keď sa zobudili, nechápavo na seba pozerali ako aj na to, kde to sú. Strach nemali, ale prekvapenie neskrývali z toho kde sú.

V tom uvideli malé stádo kôz a pastiera ako kráčajú k nim. Obaja vstali a dívali sa naďalej okolo seba.

Ten, kto k ním kráčal, bol náš kozí muž a mág v jednom – Wili. Keď k nim prišiel, usmial sa, oslovil ich menami. Obaja mladí ľudia ostali ešte viac udivení, pretože doteraz nepovedali ani slovo a nepredstavili sa ani sebe navzájom.

„Vitaj Bria i ty Draifus – dáte si niečo na jedenie? A pokojne sa usaďte, musím vám vysvetliť ako to, že ste tu a ako ste sa tu ocitli a aj prečo. Na úvod vám poviem, že to zariadil Fantus. Videl vaše osudy a i to čo sa vo vás skrýva. Budete sa u mňa učiť a potom vás pošlem ku Kornélii, aby ste sa priučili aj bylinkám“.

 

Medzi tým ako toto dvom mladým a veľmi udiveným ľuďom hovoril, vytiahol zo svojej zázračnej kapsy syr, chleba a vodu. Nevedno celkom odkiaľ to vytiahol pretože navonok kapsa vyzerala úplne prázdna.

 

Niekde úplne inde sa Fantus díval na toto všetko vo svojej knihe a keď videl dosť, zavrel knihu a sadol si do svojho veľkého pohodlného kresla usadil sa čo najpohodlnejšie a díval sa do krbu.

 

Otázka pre čitateľov.

Ako nájdete – pravnuka aranea a pravnuka musca?

Kto správne odpovie v komentári – má zľavu pri kúpe na niektorý produkt a to 20%.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *