Mágia – vstup deväťnásty – Laury

gnom Laury

„Vitaj Wili“, oslovil ho gnóm menom Laury. Wili sa sním s radosťou zvítal a povedal mu: „Laury, rád by som sa rozprával s Gróthom. Je to možné, je tu?“  

Laury sa zamračil a chvíľu pozeral na Wiliho a uvažoval.

Medzi tým si Wili uvedomil, že ostali vlastne úplne sami. Sami a to tak sami, že všetci sa akoby do zeme prepadli. Nikde nebolo ani jedného gnóma, hoci pred malou chvíľou sa tu hrali jednak malí gnómovia a jednak sa tu nachádzali aj dospelí jedinci, ktorí tu a v okolí mali svoje povinnosti. No v priebehu momentu sa všetci akoby stratili do zeme.

V tomto prípade to bolo aj správne vyjadrenie, pretože žili hlavne v zemi. V podzemí mali svoje chodby a z nich sa vchádzalo do rôznych komôr a komôrok, kde skladovali všetko potrebné, ak by sa chceli uchýliť na dlhšiu dobu do podzemia. Mali tam svoje komôrky zariadené podľa ich vlastných potrieb. Dokonca mali aj obrovské podzemné siene, kde si potravu v prípade nutnosti vedeli vyprodukovať priamo v podzemí. Kryštáli zabezpečovali ekvivalent svetla zo slnka a tam v týchto sieňach si vedeli dopestovať všetko to, čo potrebovali pre svoj život.

V takýchto sieňach aj malí gnómovia rástli prvých päťdesiat rokov a nešli na povrch zeme skôr, ako po tomto veku. Pre nich to bolo ešte aj tak veľmi ranné detstvo. Tu mali zabezpečené všetko, aby boli v bezpečí. Len veľmi málo tvorov zo svetov mohlo povedať, že videli podzemný život gnómov aj v tejto úrovni. Asi nikto si tak nestrážil potomstvo, ako gnómovia.

Prúdenie vzduchu bolo zabezpečené cez dômyselné komínové prieduchy v stropoch, ktoré zabezpečovali pohyb vzduchu aj v prípade, že sa uzavreli do podzemia. Ak sa ocitli v podzemí, tak mali k dispozícii rastliny, ktoré sa volajú Askara.

Askara je rastlina, ktorá produkuje kyslík a rastie pod stropmi v každom voľnom mieste. Rastlina sa podobá nášmu machu, avšak má veľkú farebnú rôznorodosť a má aj schopnosť úplnej vlastnej regenerácie. Táto rastlina rastie aj v uvedených komínových prieduchoch a tým ešte navyše podporuje vnútorný kolobeh vzduchu. Stavebná schopnosť Gnómov je obdivuhodná a zabezpečuje im životnú sebestačnosť v podzemí.

Ak je to nutné, vedia svoje obydlie presunúť do obrovských hĺbok, kam sa za nimi nikto nedostane. Majú to vopred pripravené. Budovali to celé generácie gnómov a to tak, že si svoje obydlia – hlavné hniezdo – podkopali a vytvorili niečo ako spodný výťah – no skôr stĺp, ktorý sa odspodu rozsýpa. Najskôr zaplní na to určenú jamu a postupne sa tým vytvorí rovný základ a mäkké dosadnutie hniezda kolónie. Tento stĺp dokázal všetko spustiť do hĺbky podľa potreby.

Následne sa to, čo bolo na povrchu vidieť ako mohutnú skalu, sa tiež plynulo zosunulo a vytvorilo nad hniezdom ochranný kryt. A o zvyšok sa postarala príroda, pretože okolitá zem sa zosunula a vzniknutý kráter sa zasypal. Do roka by si málokto vedel predstaviť, že sa na danom mieste nachádzala kolónia gnómov.

Čo však vedia jedine gnómovia je, že aj v tej najväčšej hĺbke majú svoje tunely, ak by bolo treba predsa len aj z podzemia kvôli niečomu uniknúť, alebo presunúť opäť časť kolónie na povrch.

Sú to chodby napojené jednak na iné kolónie gnómov a jednak minimálne jeden tunel viedol späť na povrch. Pred povrchom však je tunel ukončený a nevidie priamo na svetlo. Buď je to slepý tunel a treba ho dokopať, alebo vedie do skalného masívu do puklín, do ktorých sa vojdú jedine gnómovia. Ak sa však takýto zosun udial, potom obvykle následne celá kolónia ostáva žiť v podzemí. Časť novej generácie sa síce časom vráti na povrch zeme, ale pôvodná kolónia už nie. Takto občas vznikajú kontinuity podzemných gnómov a tých, čo žijú na povrchu. Navždy sa vzájomne podporujú, aj keď sa povrchová kolónia už stala sebestačnou. Puto rodu sa nikdy nepretrhne.

A tak, ak gnómovia chceli, aby sa po stovkách rokov časť novej populácie vrátila na povrch, proste tak učinili cez takýto priechod a na povrchu založili novú kolóniu. Avšak navždy ostanú už aj v spojení s pôvodnou podzemnou kolóniu. A ak by sa aj táto nová kolónia niekedy ponorila do hĺbky zeme, tak by sa spojenie aj tak neprerušilo. Len do ich máp by sa zaviedlo ďalšia podzemná kolónia.

Z týchto úvah zrazu Wiliho vytrhol Lauryho hlas.

„Wili, Wili, počúvaš ma?“ Wili sa vytrhol zo svojich myšlienok a na moment uvažoval, čo mu to vlastne Laury hovorí. Laury sa mu už hodnú chvíľku snažil vysvetliť, že nevie, či ho môže odviesť za Gróthom.

Wili sa opýtal: „A prečo ma nemôžeš za Gróthom odviesť?“

„Niečo sa deje, ako vieš už aj Ty sám. Áno vieme už o útoku na teba a aj o tom, že zasiahli aj Zlaté hady, aby ťa zachránili. Avšak aj u nás sa strhol boj. Našu obranu narušili Plazivci hmly. Prišli ako podoba priesvitnej hmly dňa. Nikto ich nevidel, vôbec nikto ich ani necítil, kým neboli príliš blízko zaútočili a začali siať v našich radoch svoje dotyky smrti. Zabíjali každého, na koho natrafili a my sme utrpeli značné straty. Keďže boli nehluční a splývali so svetlom, boli skoro až úplne neviditeľní a my sme najprv ani nevedeli, čo sa to deje. Všetci, čo sa tu v ich dosahu nachádzali, len odrazu jeden po druhom začali mať agóniu smrti a rozplývali a ako umieral,i menili sa na opar. Tento opar našich mŕtvych ich zviditeľnil plazivcov hmly a tak sme si uvedomili voči čomu stojíme.

Potom sme sa začali brániť, ale nebolo to také jednoduché, pretože tu neboli naši mágovia bojovníci, ale mágovia robotníci. A oni ich nedokázali len tak ľahko poraziť. Kráľovná Agaura vyslala mágov bojovníkov a tak sme ich nakoniec porazili, ale bolo to veľmi, veľmi náročné. Naši najsilnejší mágovia mali čo robiť, aby to zvládli. Jedného z nich zranili tak, že bude trvať veľa času, pokiaľ sa mu sila a schopnosti obnovia.

Preto teraz veľká rada na čele s Gróthom vytvorili ilúziu života okolo nášho brala. To, čo videl Wili, bola v skutočnosti len ilúzia, aby to vyzeralo, že sa nič nedeje, ale v skutočnosti sú už všetci dnu. Len ja som tu bol jediný skutočný v tejto ilúzii, aby som sledoval, či niekto ako ty nepríde ku nám.

A Gróth aj predpokladal, že skôr alebo neskôr prídeš sem aj Ty. Agaura a Gróth sa teraz radia, či sa nemáme všetci stiahnuť do podzemia, preč odtiaľto a už sa nikdy nevynoriť. Bude to trvať storočia, kým sa naša kolónia úplne zocelí z týchto strát.“

Laury hovoril veľa, bol to typický urečnený gnóm, ak sa už odstal ku tomu, aby s niekým mohol rozprávať. Wili vedel, že ak chce tohto malého tvora presvedčiť o tom, aby ho pustil do ich sveta, alebo aspoň mu sprostredkoval rozhovor Gróthom, musím ho presvedčiť, že on sám nie je pre nich hrozbou. Netrúfal si požiadať o to, aby ho pustili ku kráľovnej Agaure. V tomto rozpoložení, po toľkých stratách, by sa aj tak dosť popudliví gnómovia mohli domnievať, že je pre nich hrozbou a zmizli by mu nadobro z očí. A on teraz nutne potreboval, aby mu pomohli a povolili použiť jeden z ich prechodov do inej reality. To, čo však práve počúval, bolo veľmi závažné. Nepamätal si, že by niekto niekedy takto napadol Gnómov.

 

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *