Kliatba rodu

rodova karma

Adrián prišiel, bol smutný a skleslý. Pískalo mu v ušiach a hlava mu trešťala.

Chvíľu preto trvalo, než mohol vôbec dačo zo seba vysúkať. Nakoniec spustil, že bol niekde v meste v okolí Nitry, a aj v Leviciach, že mu tam povedali o karme a kliatbe, čo má na sebe.

A nie len on, ale celý jeho rod je vraj prekliaty od, … nuž odkedy? Od generácii, ktoré ani netuší, kto boli vlastne tí jeho predkovia.

Tak som sa ho opýtal: „A prečo to vlastne riešiš?“

A on, že sa mu prestalo dariť a veci sa kazia, vzťah v troskách, deti sa sním skoro nebavia.

Čo dodať, všetko bolo ako keby sa cez jeho život prehnala vojna. A na to všetko ešte to, že mu povedali už spomenuté všetky tie rodové kliatby, čo má na sebe.

A keby mu aspoň pomohli, ale raz za to zaplatil tisícsedemsto a raz dokonca tisícdeväťsto eur.

„A to ma odbili tým, že sa stým nedá, naozaj nedá nič robiť, lebo predsa si nebudú oni ničiť karmu za tie drobné! To by som vraj nedokázal zaplatiť, keby mali takú silnú kliatbu odstrániť, čo mám na sebe!“

A tak teda prišiel za mnou.

Nuž priateľu, čo ti poviem, ja ti teda skúsim pomôcť, ak chceš!“

Zahĺbil som sa do problému a začal som si všetko podrobne zisťovať. Všetko som si prešiel a na niektoré inkriminované miesta som sa šiel pozrieť osobne.

Následne som mu pripravil analýzu, ktorá predurčila moju ďalšiu prácu.

V analýze som najprv musel vylúčiť fyzicky odôvodniteľné veci. Ako napríklad, prečo sa sním deti nerozprávajú.

Hneď v úvode som poukázal na to, že on aj manželka si vlastne žijú svoj život a každý má iného partnera. A tak som položil otázku:

„Čo má spoločné s kliatbou rodu to, že ste si každý našli niekoho iného? Veď deti máte v puberte a divíš sa, že to prežívajú a správajú sa ako sa správajú?“

Prehodnotili sme to a zistili, že teda toto nemá nič s kliatbou rodu.

Nedarí sa vo firme, všetko sa rúca, klienti odskakujú.

„Všetci podriadení sú hlúpi a neschopní, nepredávajú tovar a pritom ho máme toľko, že sa ním môžeme ohadzovať. Klienti čo prisľúbili, že budú od nás brať, odskakujú a myslím, že je to pre neschopnosť mojich obchodníkov!“

Analýza ukázala, že chýba partnerom všeobecná seba reflexia. Typicky manažérsky sa ku tomu stavali! Všetci sú hlúpi, iba my sme lietadlá!

Potom, keď som si to u nich prešiel, mi na moje poukázanie stačilo niekoľko minút.

„Tovar, čo máte vy, majú ďalší traja a najdrahší hneď po vás ho má o dvadsať percent lacnejší, ako ho máte vy. Adrián a v čom je teda pridaná hodnota vášho tovaru? Keď ho mám od vás kupovať o dvadsať až tridsať percent drahšie, ako ho majú ďalší traja v meste?“

Sklopil hlavu a s povzdychom odpovedal:

„Nuž vieš, ak spustíme cenu dole, budú menšie zisky, ale vlastne takto nemáme nič … .“

Nechcem tu nikoho naťahovať, ale nakoniec som veľa vecí vylúčil. Hlavne som vylúčil kliatbu rodu a našiel som niečo, čo sa v osude pokazilo. Nakoniec som mu povedal:

„Vieme to opraviť, ale či a ako dlho to bude účinné, to závisí aj od teba Adrián!“

Tak sme sa do toho pustili, spolu s kolegami sme začali meniť nie kliatbu, ale proste zlý osud. Nepoviem, že to bola brnkačka, ale ani to nebolo všetko karmu ohrozujúce. Bolo to treba proste napraviť v jeho siločiarach osudu. Tejto problematike som zasvätil roky života, dnes to robím už často.

A ako to dopadlo s Adriánom?

S manželkou sa dohodli, deťom povedali pravdu, vzťahy s deťmi sa dali do poriadku.

V práci sa pustili do zmien prístupu obchodných vzťahov a čo to zmenili. Dnes firma opätovne ide dopredu.

Kliatbu nemá kedy riešiť a v hlave mu už nepíska od nervozity.

Naša odmena? Potom ako položil túto otázku, som mu odpovedal:

„Adrián, vieš čo, nechám to na teba. Tu máš číslo účtu a koľko pošleš, toľko bude. Je to na tebe!“

 

O dva mesiace mi zavolal a povedal.

„Macros, veľmi ti ďakujem! Vieš, poslal som ti peniaze až teraz, lebo som čakal, či to funguje! A funguje! No vieš, tie ženské pri Nitre a aj v Leviciach ma obrali už o toľko pre nič, že no … som poslal toľko, koľko som poslal. Viem, že to nie je veľa, ale vieš, už nechcem platiť veľa a sám si vravel, že tie strašné kliatby tam už nie sú!“

Chvíľu ešte čosi hovoril o tom, ako čo všetko sa na dobré obrátilo a že nás bude odporúčať aj iným.

V ten deň mi pípla smska a na účet nabehlo 150 eur.

Čo na záver dodať? Ja som tomu venoval čistých dvadsať osem hodín. A moji kolegovia, traja po šesť, čo je osemnásť hodín spolu. Celkovo sme tomu venovali štyridsať šesť človekohodín. Pracovali sme teda za 3,260 eur na hodinu.

Kvázi, konkurencia mu venovala čistú hodinu až dve a teda ich zárobok bol na hodinu viac než zaujímavý.

Prečo som ja pýtal doslova nič a nechal som to naňho?

Pretože som si povedal, že som zvedavý, ako ocení realitu od podvodu. Vraví sa, že obal a reklama predávajú, nie kvalita výrobku. Nuž teda a tak to naozaj je!

ps:

Na záver ešte jedna „úsmevná“ skúsenosť Adriána.

V jednom prípade dostal zablatenú vodu, ktorú si mal kvapkať dvadsať kvapiek do čistej vody. Než prišiel ku mne, vykvapkal si ju celú, no a nič sa samozrejme neudialo. Až na to, že ho prehnalo pár krát, ale aj črevá vraj treba občas prevetrať.

V ďalších vstupoch vám priblížim aj iné zaujímavosti.

V jednom dokonca prípad skutočného hyenizmu „liečiteľa“ pri dieťati.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *