Akadémia – Duchovný rozvoj – Kde sa duša v tele nachádza?

dusa

Skúsme sa teraz zamyslieť nad pojmom duša a jej sídlom. Čo si pod týmto pojmom predstaviť? Kde vlastne duša sídli? Každý si pri tejto otázke predstaví niečo iné, možno niečo trošku abstraktné. Zrejme sa viacerí zhodneme na tom, že duša je jemnohmotným (až nehmotným) odrazom nášho fyzického Ja. Často počúvam, že duša niekam cestuje, vystupuje z tela a podobne. Ľudia vo všeobecnosti radi používajú pojem duša aj tam, kde to možno nie je celkom na mieste. Nechcem tu vyvolávať žiadnu konfrontáciu, len načrtnúť svoje chápanie duše z pohľadu žijúceho človeka a tiež naznačiť, čo sa s dušou deje po smrti.

 

Počas fyzického života sa duša nachádza v tele, je jeho súčasťou až na bunkovej úrovni. Duša je akoby v každom jednom kúsku nášho Ja, od najhrubších vrstiev až po najmenšie bunky, ktoré len veda dokáže v rámci ľudského tela popísať. Duša je súčasťou krvi, orgánov, kostí, kostnej drene, skrátka úplne všetkého. Tak isto je prítomná aj na energetickej úrovni a tvorí základ našej aury. Dnes je možné pomocou rôznych technických vymožeností pozorovať, či odfotografovať auru, čoho výsledkom sú krásne farebné snímky vyžarovania nášho tela. Toto má, aj nemá spojitosť s dušou. Farebné vyžarovanie okolo fyzického tela, ktoré je možno týmto spôsobom zachytiť, je do určitej miery závislé od prirodzených fyzických procesov, ktoré prebiehajú v mozgu, a vo fyzickom tele je do značnej miery to ovplyvnené činnosťou hypotalamu. Avšak predsa len to má spojitosť aj s dušou. Aura má určité farebné odtiene, ktoré závisia aj od nášho duševného a momentálneho emocionálneho rozpoloženia a toto všetko sa odráža na biochemických procesoch v našom tele. Tu treba opätovne poukázať na to, že do značenej miery si treba uvedomovať aj emočné telo ako súčasť duše a fyzického tela. Nakoľko emočné telo je súčasť duše a preto ono vlastne môže do značnej miery, že v daný moment sa nám to nakoľko všetko prejaví vo farbe aury.

Nemôžeme však hovoriť o duši počas života človeka a pritom vynechať fyzické telo. Nemôžeme sa tváriť, že tieto dve zložky sú striktne oddelené.

 

V úvodných lekciách mágie učíme žiakov prepínať do svojho „druhého Ja“. Avšak pritom musíme mať na pamäti, že stále som to Ja, akurát primárnu kontrolu nad svojím mozgom na určitý čas prenechám inej úrovni vedomia, než ktorú používam počas bežného fyzického života.

Môžeme povedať, že primárnym sídlom duše je predný mozgový lalok. Je to akési duševné centrum, tu si vieme svoje Ja najlepšie uvedomiť. Vnímanie duše v tejto časti tela vieme podporiť tzv. otváraním tretieho oka. O jasnovidcoch sa hovorí, že majú otvorené tretie oko, ktoré sa nachádza medzi obočím, nad koreňom nosa. Podľa mojich poznatkov je práve tu centrum a sídlo duše. Tak, ako mozog riadi činnosť fyzického tela, tak predná časť mozgu riadi našu dušu. Ak by sme človeku vyoperovali prednú časť mozgu, môže ešte celé roky žiť, avšak po čase sa z neho stane len akýsi stroj, neempatický, bez emočný človek, ktorý síce bude vedieť fungovať na princípe logického uvažovania, ale na citovej úrovni bude úplne vyhasnutý. Tým samozrejme netvrdím, že tí, ktorí majú menšiu dávku empatie, nemajú dušu. Táto ich časť je však obvykle použitá na posilnenie iných mentálnych schopností. Nechcem nikoho uraziť, ale je to podobné, ako keď sa u nevidomých posilní hmat a sluch.

 

Povedali sme si, že „základňa“ duše v rámci tela je v prednej časti hlavy, avšak nesmieme zabúdať, že podstata duše je v každej jednej bunke nášho fyzického tela. Duša sídli v každom kúsku tela, v každom neuróne, v každej bunke, v každom orgáne, skrátka vo všetkom, čo tvorí človeka ako celok. Niektoré náboženstvá odmietajú prijať krvnú transfúziu práve preto, lebo veria, že touto cestou by do seba dostali časť duše cudzieho človeka. Z rovnakého dôvodu je pre nich neprípustná aj transplantácia cudzieho orgánu. Určite nie je v mojom záujme hodnotiť tieto aspekty niektorých vierovyznaní, ale predsa si dovolím ohľadne tejto témy na niečo poukázať.

 

Krv určená na transfúziu je v laboratóriách spracovaná takým spôsobom, že by sme si mohli pokojne myslieť, že to už nemôže mať na našu dušu žiadny vplyv. Toto je, aj nie je pravda a to isté platí aj pri transplantácií orgánov. Nie je pravda, že transfúzia krvi musí zákonite našu dušu ovplyvniť, ale tak isto sa nedá vylúčiť, že sa týmto procesom môže preniesť do podvedomia duše nejaká informácia, ktorá sa časom môže vo vedomí človeka objaviť napríklad vo forme sna.

Pri transplantácií orgánu tiež nie je jedno, či orgán pochádza od darcu živého, alebo mŕtveho. Ak je darca orgánu klinicky mŕtvy, čiže došlo k jeho mozgovej smrti a telo udržujú v chode iba prístroje, duša človeka je už od tela odpútaná a ostáva len orgán sám o sebe. To je z pohľadu duše jednoduchšie, ako transplantácia od živého človeka. Pokiaľ orgán, alebo napríklad kostná dreň, pochádza od živého darcu, je tu vyššia šanca, že transplantáciou sa do človeka dostane aj časť duše darcu. Upozorňujem však, že toto nijako neohrozuje, ani nenarúša pôvodnú dušu človeka. Aj keby sme pri operácií dostali doslova kompletne novú krv, na našu dušu to nebude mať žiadny vážny dopad.

 

Iné je to v prípade, ak sa jedná o krv alebo orgán vyspelého mága, ktorý má schopnosť svoju dušu takto prenášať a rozdeľovať a tým svoje poznatky (či už vedome alebo náhodne), dostať do iného človeka. Tu môže po transplantácií či transfúzii u prijímateľa dôjsť k určitým zmenám a prejavom, ktoré si on a jeho rodina nebudú vedieť nijako vysvetliť.

 

Mnohí sa ma pýtajú, či má zviera dušu. Vtedy zvyknem položiť protiotázku: Má strom dušu? Niekto môže povedať, že strom dušu nemá. Z môjho pohľadu však nie len zviera, nie len strom, nie len človek, ale všetko, čo žije, má dušu, alebo určitú formu duše. V rastlinnej ríši sa duša vyskytuje skôr na kolektívnej úrovni (stromy, tráva, atď.) a to, čo sa stane jednému stromu, dokážu tie ostatné registrovať až do okruhu niekoľkých kilometrov, práve vďaka spoločnej platforme duše. Je to odlišné, ako pri duši človeka, pretože kým my si svoju dušu uvedomujeme ako samostatní jedinci, príroda má kolektívnu formu vedomia. Táto forma života síce reaguje len na základné podnety ako svetlo, tma, teplo, zima, ale v rámci svojej existencie majú cítenie a istú formu chápania, dokonca aj komunikácie. Napríklad hmyz komunikuje prostredníctvom určitého kolektívneho vedomia, ktoré prerastá do spoločnej platformy duše. Samozrejme hmyz komunikuje aj na základe feromónov, či dotykov tykadlami apod.. Na fyzickej úrovni samozrejme napríklad kvety lákajú hmyz pomocou vône a farieb, ale pri tejto forme života musíme brať do úvahy aj inú, vyššiu formu prepojenia, tzv. ich kolektívne vedomie.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *