Ašarat – Pochopenie tretie

Ako sme si už spomínali, na začiatku života sú základné cesty vo všetkých smeroch rovnaké, akoby sa nemenili a nedávali dieťaťu inú šancu. Avšak u každého zdravého jedinca prichádza moment, keď príde na určitú pomyselnú križovatku a urobí krok, o ktorom vie, že zmení celý jeho život. Tieto cesty sa často prelínajú, akoby sa v jednom momente spájali, ale potom sa na základe rozhodnutia daného jedinca opäť rozdelia a každá z nich ide svojou vlastnou osudovou líniou. Vtedy človek cíti, že všetko, čo sa udialo, je vďaka tomu jednému rozhodnutiu nové a jeho život už nikdy nebude taký, aký bol predtým. Možno si poviete, že toto sa deje v živote každého človeka a je to proste normálny proces vývoja. V skutočnosti do tohto procesu musíme zakomponovať aj pojem „karma“. Pri takomto životnom rozhodnutí si toto daný človek jasne uvedomuje vo svojom vnútri, vo svojej duši.

Napríklad si človek povie: „Ak budem konať od zajtra takto, hrozí, že mi na to prídu a skončím vo väzení, ale ak mi na to neprídu, budem úspešným a bohatým človekom.“ Na druhej strane si tiež uvedomuje, že ak pôjde akoby priamo, tak v tomto živote nebude možno úspešným ani bohatým človekom, ale len priemerne zarábajúcim, bude mať rodinu a bude hájiť civilizačne zavedený pojem princípu dobra. Toto všetko si v tomto jednom momente uvedomuje.

12

Tento moment uvedomenia vzniká vo vnútri, v duši človeka, v jeho hĺbke. Hovorí sa, že príležitosť robí zlodeja, no nie je tomu celkom tak, aspoň v tomto prípade určite nie. Človek skrátka niekedy cíti, že sa vo svojom živote chce a musí rozhodnúť, ako budú jeho vnútorné, duševné kroky ďalej postupovať. Až na základe takéhoto rozhodnutia sa potom objavujú pred ním príležitosti, v ktorých sa môže rozhodovať, akou cestou bude kráčať a tým si vlastne sám predurčuje svoj vlastný osud podľa línií svojich rozhodnutí. V tom momente si uvedomí naplno tú pomyselnú križovatku, rozdelenie svojich osudových ciest a rozhodne sa, kadiaľ bude ďalej kráčať. Tieto momenty človek zažije počas svojho života viackrát a vždy je len na danom jedincovi, ako svoj život pozmení.

Možno si poviete, že na tieto rozhodnutia má určitý vplyv aj to, v akom prostredí, v akej rodine človek vyrastal, ako bol vychovávaný a vedený. Či už tomu veríte alebo nie, tieto vplyvy prostredia majú na takýto druh rozhodnutí vplyv maximálne 50%. Mohol by som tvrdiť, že je to aj menej ako 50%, ale ostaňme pri tom, že je to 1:1. Tých zvyšných 50% je podriadených vnútornej túžbe a vnútornému pocitu toho, ako človek má, alebo ako by mal svojím životom kráčať. Nemám nič proti tomu, ak niekto chce byť vo svojom živote úspešný a bohatý a naplní sa mu to, ale treba pochopiť, že nie každý má rovnaké túžby a priority.

Nesprávne rozhodnutie v takomto prípade často nie je spôsobené tým, že by človek nechcel počúvať svoje vnútro a svoje pocity, ale často je to práve vplyvom okolia, civilizácie, ktorá nám určitým spôsobom diktuje to, ako by náš život mal vyzerať. To, ako by mal v skutočnosti život človeka vyzerať, čomu by sa mal venovať na základe svojho predurčenia, kvôli ktorému jeho duša osídlila jeho telo, sa žiaľ v našej európskej mentalite vôbec neberie do úvahy. Skôr naopak – východné náboženstvá, ktoré sa týmito princípmi riadia, máme tendenciu odsudzovať. V týchto kultúrach sa berie ako prirodzené, že človek hľadá odpoveď na to, za akým účelom a s akým poslaním prišiel na tento svet, či sa z neho má stať roľník, duchovný alebo úradník. Žiaľ, naša civilizácia pozná vplyv na dušu len z pohľadu toho, čo pre potomstvo znamená posun v rebríčku civilizačných hodnôt a to hlavne majetku.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *