Ašarat – Pochopenie štvrté

Najhoršie, čo sa nám môže v živote prihodiť je to, ak sa nám nové možnosti do života akoby nedostanú – napríklad, ak ostane v osude človeka len jedna cesta, ktorá sa nerozvetvuje a k tomu na túto cestu ešte pôsobí aj vplyv negatívnej sily (VNS). Toto niekedy ľudia volajú nepriaznivou karmou. Môže sa stať, že človek je postihnutý a jeho život je akoby v jednej koľaji bez možnosti zmeny. Samozrejme, existujú ľudia, ktorí sa osudu postavia a bojujú s ním, ale stále sa nedokážu vymaniť z uväznenia vo svojom vlastnom tele. Toto je samozrejme závislé od druhu postihnutia a to človeku predurčuje, že rozvetvenie možností sa zužuje prakticky na jednu jedinú cestu a z nej existuje len jedna, možno dve alternatívne možnosti.

Skúsme si predstaviť život takéhoto človeka a to, ako s týmto môže bojovať. Do značnej miery jeho šance závisia od toho, ako je rozumovo vybavený a nakoľko dokáže so svojím osudom bojovať. Vezmime si ako príklad Stephena Hawkinga, popredného teoretického fyzika, ktorý je väčšinu života doslova uväznený vo vlastnom tele. Nie každý je však ako on, nie každý dokáže svoj život rozvinúť a takto s osudom zabojovať. Mnohí majú k telesnému postihnutiu aj postihnutie na úrovni mozgu, čo spôsobuje ďalšie obmedzenia.

Niekto si možno povie, že postihnutý človek si nič neuvedomuje a žije si vo svojom uzavretom svete. Ale položme si otázku, kto z nás by bol ochotný žiť v takomto uzavretom svete vedomia – nevedomia? Ľudia si pri týchto slovách niekedy pomyslia, ako je vlastne dotyčnému dobre, že si nič poriadne neuvedomuje. Avšak takýto človek, aj keď možno nedokáže ani rozprávať, môže mať rozvinutú vysokú inteligenciu a duševné vnímanie, avšak nemá šancu nič vo svojom živote sám zmeniť, ani nijako svoje vnemy vyjadriť.

Poznám človeka postihnutého syndrómom hydrocefalus, ktorý vo veku 40 rokov inteligenčne ostal na úrovni malého dieťaťa. Nevie čítať, ani písať. Do určitej miery dokáže komunikovať a chápať základné veci okolo seba, ale je doslova uväznený vo svojom tele. Môže byť takýto človek šťastný? Koľkí z nás vytesnili spomienky na detstvo zo svojej pamäte práve preto, že neboli šťastní? A tento človek je navždy odkázaný na život vo forme istého ustáleného nemenného detstva. Jeho blízki sa oňho roky starajú, časom umierajú, avšak pre tohto človeka ostáva jediné – strach a duševná bolesť, pretože si veľmi uvedomuje straty, ktoré ho postihnú. Nakoniec sa jeho život skončí tak, že bude svoje roky dožívať za múrmi nejakého ústavu, kde sa síce oňho dokážu postarať na fyzickej úrovni, avšak nikto sa nikdy nebude starať o to, že aj duša v takomto tele by sa mohla rozvíjať, žiť inak, vytvoriť si nejakú alternatívu, než akú mu jeho postihnutie predurčuje.

V dnešnej dobe našťastie toto mnohí už pochopili a začali sa postihnutým venovať, zaraďovať ich do života a aj takýmto dospelým deťom dávajú šancu na to, aby sa ich duša mohla rozvíjať a ich cesta rozvetvovať.

9

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *