Ašarat – Pochopenie siedme

V živote človeka často prichádzajú momenty, kedy je všetko zle, všetko naopak, každému sa darí, len jemu samému nie. Takýto náhľad na život však môže byť spôsobený aj povahovými črtami a vlastnosťami. Vtedy človek nevie ako ďalej. Nech sa pustí ktoroukoľvek cestou, aj keby sa mu začalo dariť, po čase sa mu zase všetko zrúti a otočí sa to proti nemu. Nech už bojuje akokoľvek vytrvalo, nakoniec tento boj prehrá. Čím to je, že človek z nášho predchádzajúceho príkladu je úspešný a tento druhý má samé problémy? Môže byť šikovný aj inteligentný, ale je proste smoliar. Dokáže pochopiť tých, ktorí sú uväznení vo svojom vlastnom tele a nemajú také šance, aké má zdravý človek. On je síce zdravý, snaží sa ísť vpred, ale vždy po nejakej dobe znovu padá na samé dno. Po čase zistí, že ľudia sa naňho pozerajú ako na toho, kto nosí smolu, ktorý nech robí čokoľvek, po čase sa proste ocitne na dne.

Takíto ľudia majú len dve možnosti. Môžu donekonečna bojovať, alebo príde niekto, kto im povie, ako majú svojou cestou kráčať a ak túto radu dokážu prijať, vstúpia na správnu cestu a ich život sa začne postupne meniť. Takéto negatívne cesty sú často zrkadlom toho, že človek odmieta prijať svoje poslanie, svoju cestu a to, kvôli čomu prišiel na tento svet. V nejednom prípade takýto život skončí tým, že dotyčný prepadne alkoholu alebo drogám a svoj život zničí ešte viac.

Prečo človek nekráča svojou správnou cestou, ani keď ho na to niekto upozorní? Prečo ju odmieta prijať? Hlavným dôvodom je väčšinou závisť a vlastné ego. Nedávno som počul, že každý bol vo svojom minulom živote minimálne faraónom, avšak nikto sa nehlási k tomu, že bol obyčajným človekom, či nebodaj otrokom. A tu niekde je aj odpoveď na otázku, prečo majú mnohí ľudia jednoducho prázdny život. Prečo sa im opakovane všetko rúca, prečo ich život bije na všetkých frontoch, hoci sa snažia byť čestní, nepodvádzajú, nekradnú, atď. Tento človek nebol uväznený vo svojom tele, mal vďaka svojmu rozvinutému mozgu šancu. Odpoveď na tieto otázky spočíva v tom, že dotyčný odmieta prijať seba samého, svoju cestu. Cestu, ktorú mu ukážu, považuje za menej hodnotnú, menejcennú, bezvýznamnú. Možno je to dané aj spôsobom života našej civilizácie, v ktorej je hlavným meradlom nie to, čo robíme, ale to, akí sme bohatí a s kým sa poznáme. V skutočnosti však nie je pre každého životným úspechom žiť v luxuse. To ešte ani zďaleka nemusí byť znakom spokojnosti a šťastia.

Skutočným šťastím je, ak človek dokáže prijať seba samého takého, aký je, nehanbiť sa za seba, prijať svoju cestu a kráčať po nej a napĺňať ju úspechom. Vtedy človek žije poslaním, pre ktoré prišiel na túto Zem. Ak toto dokáže, jeho život sa začne riadením osudu postupne meniť, veci sa začnú otáčať v jeho prospech. Nepríjemnosti síce úplne nezmiznú, ale podstatné je, že jedinec dokázal pochopiť, prečo vlastne žije. Práve toto je najdôležitejším bodom v živote každého z nás, avšak len zlomok ľudí si to uvedomuje.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *