Ašarat – Astrálne bytosti II.

Na zasvätenie sa ľudia vyberali už v útlom detstve, boli vychovaní a kým došli na vrchol, boli už starci. Mnohí sa toho zasvätenia ani nedožili. Preto sa vytvorila akási náhrada, aby mohli títo jedinci žiť 120, 150 rokov a aby tú silu a to zasvätenie mohli odovzdať niekomu ďalšiemu a udržiavať tak spojenie s paralelným svetom. Boli to veľmi utajované záležitosti, ktoré sa neskôr vyčítali z hieroglyfov a hneď sa z toho vo svete urobila bublina. Nešlo tam teda o faraónov, ale o ľudí s týmto špeciálnym génom, ktorý zabezpečoval život „nad limit“. Človek teda nežil 80 rokov, ale 160, pričom tých druhých 80 prežil v utajení a skrytý.

Ak teda takéhoto tvora s istotou vybrali už v detstve, celý život sa musel pripravovať na to, aby došiel k vrcholu a mohol prejsť poslednou bránou a dostať posledné zasvätenie. A potom by mal hneď zomrieť? To by bolo zbytočné. Preto museli použiť takúto formu, keďže nevedeli nájsť formu skoršieho zasvätenia. Nemohlo sa to urobiť skôr, lebo telo dotyčného jedinca muselo prejsť všetkými fázami poznania a učenia, kým bolo pripravené toto zasvätenie spracovať a používať tie sily.

To som však už trošku odbočil od témy. Skúsme sa teraz pozrieť ešte raz na život jemnohmotného tela po fyzickej smrti. Na čo je vlastne dobré vracať sa do svojho fyzického tela? Nie je lepšie sa od neho odpútať a pokračovať vo svojej ceste? Faraóni, ale aj iné prastaré civilizácie, verili, že sa vďaka tomuto prepojeniu nestratia. Faraón si vo väčšine prípadov nevedel sám určiť, kam sa má vrátiť. Prapôvodné generácie to dokázali, ale tie neskoršie už asi ťažko.

Keď zomrie vyspelý mág, ešte to nemusí znamenať, že naozaj zomrel. Keď niekto spácha samovraždu, tak si tie roky, ktoré mal ešte pred sebou, musí dohnať a odžiť na tomto svete a kvôli tomu sa musí vrátiť. A potom náhle zomrie a pokračuje ďalej.  Pobyt v medzipriestore je hlavne na to, aby si jedinec oddýchol, aby sa pripravil na svoj nový život. Ale vráťme sa k smrti vyspelého mága. To že vidíme jeho fyzické telo, ešte neznamená, že naozaj vidíme jeho fyzické telo. Mohli sme vidieť len schránku, ktorú na tento účel použil. Vyspelý mág môže použiť nejaké fyzické telo, následne si zobrať ďalšie a takto pokračovať ďalej. Telo sa pochová a on ide ďalej. Takýto tvor v rámci jedného života prežije aj 700-800 rokov, len si vymení telo. Celé vedomie a pamäť mu ostane. Je teda otázne, či v skutočnosti zomrel, alebo nie. Treba si len zvyknúť na novú rodinu, prispôsobiť si nový život pre seba atď. Zmení sa len vonkajšia vizáž. Tak zomrel alebo nie? Potom sa dá urobiť čosi také, že chvíľku sa akože prispôsobím životu, do ktorého som sa dostal, potom sa zrazu zbalím, urobím hrubú čiaru a žijem si svoj vlastný život akoby sa nič nestalo. Na pohlaví použitého tela vôbec nezáleží, je to len fyzická schránka, ktorú si môže vymeniť podľa toho, ako sa mu chce. Nie je problém preskočiť z tela do tela. Keď je to nutné, zoberie si prvé, ktoré sa mu dostane do cesty, a až neskôr si vyberie také, ktoré mu bude plne vyhovovať.

O tomto vo svojich knihách písal napríklad aj Lobsang Rampa. Nejaký človek chcel zomrieť, tak sa s ním mág dohodol, že ho pošle do sfér, kde patrí a on si zoberie jeho telo. Tieto knihy však boli písané veľmi bielo, pekne, čisto. Dotyčný človek údajne chcel spáchať samovraždu a mág ho vlastne vyslobodil a pokračoval namiesto neho. Mág však môže urobiť dve veci: buď nechá človeka žiť jeho život, len bude to telo podľa potreby navigovať a motivovať vyhovujúcim smerom, alebo ho úplne vyhodí z tela. Môže sa to stať počas klinickej smrti, keď sa mág dostane do tela po oživení. Duša pôvodného obyvateľa tela už zomrela. To, či sa dostane tam, kam patrí, mága už nezaujíma. Tunel sa otvorí a „duša“ sa buď dokáže dostať ďalej, alebo nie. Samovrah napríklad obvykle tápa, zostáva akoby v nejakom obale a nevie sa dostať tam, kam má. Trvá to dosť dlho, kým sa spamätá. Mága to nezaujíma, jemu stačí len dotyk, podanie ruky a preskočí do druhého tela.

Týmto mág buď obíde celý karmický proces, alebo môže to jedno telo udržať pri živote neprirodzene dlho, ale musí potom často meniť miesto pobytu a žiť v úzadí, aby nikto presne nevedel, ako dlho už chodí po tejto zemi v tom istom tele. Smrteľnosť mágov je, aj nie je zabezpečená. Ak je naozaj dobrý, pozná potrebné zasvätenia a dodržiava isté pravidlá, dokáže prežiť dlhšie. Ide tu len o poznanie a vedu.

Možno vás zaujíma, aká je cena za to, že mág takto mení telá. Ono je to tak, že vždy, keď si človek myslí, že vládne, v skutočnosti ho niekto riadi z úzadia, len on o tom nevie. Takto môže žiť dlho a jedného dňa mu niekto povie: „Ty síce si  300 rokov po smrti, ale ja už 3000 a ty takto žiješ len preto, že to ja chcem. A toto ešte pre mňa urobíš a zabezpečíš.“  Takto si mág prenesie svoje vedomosti priamo so sebou, ako keď prejdeš z jednej kancelárie do druhej a pokračuješ vo svojej robote. Nič sa tým nemení. Len si prezlečie šaty. V kolobehu inkarnácii je vždy riziko, že stratíš kompletne svoju pamäť. A aj keď nestratíš úplne všetko, môžeš stratiť veľmi veľa.

Možno si poviete, že je jednoduchšie robiť veci bez mágie, aby sme za to nemuseli platiť. Ale keď mág do niečoho ide, tak verí, že sa mu to oplatí. Aj keď na začiatku cesty nikdy nevie, či to nebude strata času. Nikdy nevieš dopredu, či sa ti risk oplatí, či to bude stáť za to. Vždy som svojim žiakom hovoril, že táto cesta je ťažká a keď sa v cieli obzriete, nie je isté, že si poviete, že tá námaha, slzy a bolesť, že to všetko stálo za to, čo ste dostali. Pretože keď ti niekto niečo dáva, je to jedna vec, ale či to dokážeš ty sám prijať, vstrebať a použiť, to už je niečo iné.

Práve tu je výhoda ľudí, ktorí majú otvorenú myseľ, nie sú väzňami svojej demagógie. V momente, keď začnete mať len jednu pravdu a veriť len tomu, že v nebi je boh a v pekle diabol, tak zabudnite na mágiu. Keď vidíte len jednu pravdu, ste na tom zle. Keď vidíte dve pravdy, ste na tom trošku lepšie. Ale až keď uznáte, že existuje boh, anjeli, diabli, satan, čerti, víly, trpaslíci a podobná háveď, ste na tom dobre. Ale ešte stále tomu podliehať. Až keď dokážete uznať sto právd, je to super. Až keď si povieš, že všetko je pravda a si prístupný čomukoľvek, až keď nebudeš mať žiadnu dogmu, tak vtedy máš otvorenú myseľ a šancu niečo dokázať. Aby ste vedeli pochopiť schopnosti mága, nesmiete mať jednu pravdu. Či už ste jehovisti, kresťania, moslimovia alebo čokoľvek iné, vždy budete veriť len niekoľkým pravdám. A až keď toto všetko vypustíte a budete schopní pripustiť čokoľvek, ste schopný s týmito vecami pracovať, viete to absorbovať a nepochybujete o tom. Nesmiete byť len dobrí alebo len zlí, lebo v tom momente veríte len jednej pravde a druhý pohľad nepripustíte. Byť dobrým aj zlým znamená pripustiť aj druhú pravdu. Keď to neviete, máte smolu.

Ak sa čímkoľvek obmedzujete, nemáte šancu mágiu pochopiť ani s ňou pracovať. Vždy je tam nejaké „ale“, ktorým sa chceme obmedziť, alebo niečo oklieštiť, keď sa to týka nás osobne. V momente, keď prestanete používať logiku, otvoria sa vám nové dvere. Keď pripustíte, že existuje aj iná pravda a nebudete ju brať emočne, ste na dobrej ceste. Mnohí však nevieme otvorene prijať isté veci, lebo sa nás emočne dotýkajú. To je naša nedokonalosť. Aj keď niekoho kritizujeme, robíme to emočne a nie preto, aby sme ho vo vývoji posunuli ďalej. Zahltí nás emócia, ktorá nás obmedzuje. Akonáhle máte svoju pravdu a obhajujete ju, nie ste otvorení. Nedokážete prijať nové veci. Keď ste otvorení, môžete robiť veci, ktoré ináč nemáte šancu dokázať.

Tie prapôvodné bytosti boli na takej úrovni. To, čo poznáme teraz pod pojmom človek, je hybrid. Takí, ktorí nemajú inkarnačný cyklus, tu už nie sú. No ľudia v sebe nesú ich gény. Pôvodný vírus zmutoval, vytvoril ďalší vírus a my všetci sme už len mutácie svojho pôvodného ja. Máme určité schopnosti, ale aby sme sa vyrovnali pôvodným generáciám, či aby sme sa im aspoň priblížili, by sme toho museli vedieť omnoho viac.

V minulosti inkarnačný proces neexistoval, len sa vytvorilo umelé telo a cez paralelný svet sa jedinec vrátil do vytvoreného prázdneho tela. Potom sa však bytosti začali krížiť medzi sebou, aby sa nemuselo chodiť do sveta paralely. A tu sa to pokazilo, lebo namiesto toho, aby sme sa nemuseli znovu rodiť, sme dosiahli to, že prežijeme ledva sto rokov. A potom musíme odísť aj na 100 rokov do sveta paralely, kým sa môžeme vrátiť. Dokonalí mágovia vedia prežiť bez inkarnačného procesu aj dvadsať generácii, kým ho musia znovu absolvovať, lebo potrebujú obmenu.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *