Akadémia – Duševný rozvoj – spoznanie vlastnej mysle

medit sustredenie

Dnes záhajime prvé cvičenie sústredenia sa alebo koncentrácie, ktoré nám pomôže nielen na ceste k duchovnu ale aj v bežnom živote. Toto cvičenie bude výnimočné tým, že sa budeme snažiť spoznať svoju vlastnú myseľ pomocou nej samotnej.

V súčasnom svete nie je väčší zabiják pre duchovné vedy ako roztpýlenosť mysle. Naučili sme sa robiť viac vecí naraz, čo je pri určitých činnostiach výhodné, ale celkovo to môže prejsť do zlozvyku, ktorý neskôr začneme využívať všade a vo všetkom – pozeráme televízor a zároveň konzumujeme večeru. Nemôžeme sa teda kvalitne sústrediť ani na jedno. A prichádzame buď o úžasnú chuť a vôňu, ktorú vlastne ani nevnímame alebo o jedinečné okamžiky v televízore, ktoré vám unikajú, pretože práve bojujete s maslom, ktoré sa samé na chleba nenatrie.

Alebo sme vonku s priateľmi a našu myseľ to ťahá pozrieť sa na sociálne siete vo svojom mobile, či nám náhodou niekto nepísal – pritom čas, ktorý si máme užiť s priateľmi naživo “zabijeme”. Zároveň však nebudeme môcť byť duchom prítomní ani pri tých, s ktorými sme v kontakte cez mobil. Neodsudzujem mobily, pretože je to len nástroj. Nástroj, ktorý nám sprostredkuje to, že svojich najbližších máme síce fyzicky ďaleko, ale vieme, čo práve robia a či náhodou nepotrebujú našu pomoc. Problém je v tom, že my si z tohto nástroja spravíme pohrebnú truhlu vlastnej slobody a uvoľnenia mysle.

Pri meditácii je potrebné nechať myseľ voľnú ako list stromu, ktorý padá podľa toho ako sa s ním vietor pohráva, keďže nemá silu a energiu, aby si korigoval vlastnú cestu. Teraz skúsime skombinovať uvoľnenie mysle (list stromu) a vedomého činiteľa alebo koncentráciu (vietor) v jedno.

Zdá sa to najskôr ako veľmi jednoduché cvičenie ale až pravidelnými cvičeniami a kombináciou húževnatosti s trpezlivosťou dokážeme pochopiť hĺbku svojho myslenia.

Sadneme si na pohodlné miesto, uvoľníme sa, prejdeme si každú časť svojho tela, aby sme nemali žiadne svaly v napätí, chrbtica vystretá, hlavu akoby nám jemné vlákno ťahalo smerom nahor. Začneme hlboko dýchať a sústredíme sa na vlastné myšlienky. Nebudeme teraz zasahovať do deja, nech sa v hlave deje čokoľvek. Našou jedinou úlohou je len pozorovať.

Ako pomôcku k cvičeniu môžeme využiť, že si vytvoríme nad hlavou pomyslený bod. Presunieme svoje sústredenie práve do tohto bodu a odtiaľto sa budeme pozerať na dianie – na vlastné myšlienkové pochody. Je to niečo ako taká mini-kamera, ktorá len sníma dianie. Nič nevyhodnocujeme, len pozorujeme. Snažíme sa udržať sústredenie minútu, ak máme ešte výdrž, môžeme toto cvičenie zopakovať. Postupným tréningom budeme túto metódu predlžovať. Pre priemerných žiakov by nemal byť problém udržať plné sústredenie 10-15 minút bez akéhokoľvek poľavenia koncentrácie alebo toho, že nás naše myslenie strhne do diania a my len neskôr spätne zbadáme, že sme sa prestali sústrediť. Ak zaspávame, takisto tu nesmieme poľaviť. Radšej ukončíme cvičenie a skúsime ho znovu pri plnej mentálnej sile.

Vaše podvedomie sa samozrejme bude brániť, aby ste ľahko nedospeli k jeho ovládnutiu, preto je možné, že vám pri tomto cvičení bude vytvárať rôzne prekážky – ale tu už nechám na vás, aby ste vedeli sami zistiť o aké prekážky ide.

Tí, ktorí zvládnu toto cvičenie, môžu predlžovať dobu pozorovania ako si aj vytvoriť napríklad dva body, z ktorých budú sledovať svoje vlastné myšlienky.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *