Akadémia – Duchovný rozvoj – Definície Duch a Duša

dusa a duch

Pár postrehov k tejto téme duša a definície niektorých pojmov, aby pri čítaní nedochádzalo k omylom a nepochopeniam.
Vo viacerých mojich prácach sa stretávame s nasledovnými pojmami:
• Duša
• Duch
• Emočné telo
• Vyslané vedomie (vedomie duše)

Definujme si aj niekoľko základných stavov duše:
• Duša sa raduje
• Duša chce slobodne lietať
• Duša sa učí nové veci
• Duša smúti
• Duša trpí
• Duša plače

Ako vždy a všade, aj pri tejto téme si musíme plne uvedomovať správne pomenovania a aj správne chápanie týchto pomenovaní. Začneme teda s vysvetlením pojmu Duša.

Duša
Duša je pojem všeobecne používaný v spojitosti so živým človekom. Všetci poznáme výrazy ako „cítil som na duši radosť“, alebo „bolí ma duša“. Pri týchto vyjadreniach si ani neuvedomujeme, ako ale pritom správne priraďujeme pojem duša k živému človeku – živému tvorovi. S pojmom duša sa stretávame aj pri téme smrti, ale hlavne v súvislosti, keď už „duša opustila telo“ a teda nastala fyzická smrť.
Duša je v podstata naše vlastné ja. Dokáže v sebe niesť vedomosti za minulé životy – hoci sa v danej inkarnácii tieto vedomosti nemusia prejaviť. Duša je vo fyzickom živote súčasne aj podstata celistvého vedomia toho, čo sa stalo a čo sa deje aj aktuálne. Intenzívne vníma prežité a zažité skúsenosti.
Duša však dokáže aj „ochorieť“ a dostať sa do fázy neurózy. Tento stav následne ovplyvňuje činy človeka, respektíve často akoby nečinnosť vo vedomom stave. Pracovať v tomto stave na duševnej úrovni je skoro nemožné a neuróza následne ovplyvňuje ďalší vývin života vo fyzickej rovine.
Duša v tele však nesie v skutočnosti všetky informácie, aj keď sa tieto navonok neprejavujú. Je veľa dôvodov, prečo sa tieto informácie akoby vymazali z podvedomia a neprenikajú teda do vedomia jedinca a jeho mozgu.
Duša totiž prichádza sem za určitým posunom, rozvojom svojho vlastného „JA“, ak sa to tak dá povedať.
Nateraz okrajovo poviem, že duša síce má všetky poznatky, ale má ich podľa teórie vymazané. Ja osobne by som skôr povedal blokované, pretože si neviem dosť dobre pojem vymazať duši pamäť, predstaviť. Z uvedeným fenoménom sa tu ešte okrajovo stretneme a určite tomu budem venovať aj priamy priestor v samostatnej kapitole.

Duch
Duch je zaužívané označenie bytosti, ktorá po smrti jedinca neopustila fyzický svet. Inak povedané, ostala zaseknutá v medzipriestore, pretože už nepatrí do života fyzického, no nedostala sa ani do svojho domovského paralelného sveta. V tomto stave sa ešte emočné telo neoddelilo od duše, teda po smrti ostáva spojená duša s emočným telom ako jeden celok. Pod pojmom duch sa teda myslí prípad, kedy duša neodišla skrz tunel do sveta paralely. Toto sa stáva hlavne vtedy, ak sila emočného tela je tak povediac „väčšia“, ako sila tunela, ktorý sa v momente fyzickej smrti pre dušu otvoril.

Emočné telo
Emočné telo je jedna časť duše.
Táto časť duše sa vyvíja stále nanovo a to v každom vtelení sa duše do roviny fyzickej existencie. Emočné telo je súčasť jednak fyzického tela a aj duše, a vzniká pri narodení jedinca. Každý živý tvor má svoje emočné telo, ktoré vzniká ako životný prvok vzniknutého života. Je to vlastne nepriama forma duše, ktorá vznikla na základe vzniku fyzického tela a pre správne ukotvenie sa duše vo fyzickom tele. Je to akoby magnet, ktorý dušu priťahuje do plodu, či novonarodeného života do sveta fyzického.
Emočné telo začne vznikať od štádia, keď sa embryu vyvinie srdce. V prvom momente sa teda emočné telo ukotvuje akoby na srdce, ako budúce centrum srdcovej čakry.
Emočné telo sa teda vytvára nanovo na základe princípu karmi duše, potom ovplyvňuje jeho ďalší život. Duša si so sebou prinesie svoju „karmu“ a spojením na emočné telo sa stavajú do smrti jedným celkom.
Táto časť (emočné telo) si po smrti uchováva prepojenie na dušu v prvej polovici tunela a prežíva karmické zaťaženie daného života. Emočné telo na seba teda viaže daný aktuálne prežitý život. Po smrti človeka sa môže prejavovať aj ako silová energetická forma života ducha. Pretože cez túto zložku „dokáže čerpať energiu“ a držať v istom časovom úseku aj dušu pripútanú po smrti tela na úrovni fyzickej. Emočné telo tým (vyplýva to aj z pomenovania – Emočné telo) dokáže po smrti človeka brať „životnú energiu pre svoje potreby“ z okolia.

Jedným zaujímavým úkazom, ktorý je možné po smrti pozorovať, (nie stále a nie pri každom úmrtí), je aj hmlovitý úkaz na pozadí tmy pri istom dopade svetla, napríklad mesiaca.

A to preto, že po oddelení sa od duše a jej vstupe do tunela tu môže zostať po emočnom tele energetická stopa, ktorú vídame ako hmlovitý úkaz na tmavom pozadí. Je to energetický pozostatok Ducha. Hmlovitý úkaz je teda energetická substancia pozostatku Ducha a konkrétne pochádza z časti nazývaného Emočného telo. Tento energetický úkaz sa na fyzickej úrovni prejavuje ako hmlovitý opar – niečo ako energia z hmoty, ktorá tu zostala v našej rovine na takmer hmotnej úrovni. Tento fenomén vzniká ako pozostatok energie hmoty. To, čo vstupuje do tela, je na nehmotnej úrovni. To, čo tu ostane, je energeticky hmotný pozostatok. Tento „hmotný pozostatok“ je naplnený všetkým, čo človek počas života zažil. Často sa na niektorých miestach objavuje hmlovinovitý úkaz, ktorý nie je pozostatkom duše, ale energeticky sa tak javí na základe silného vyžarovania spodnej vody. Aj telo človeka obsahuje 50-60% vody. A tu niekde je to premostenie a odpoveď na otázku, čo to tu teda zostáva ako „hmotný pozostatok“ po tom, ako odíde emočné telo a aj duša.
Duchom nazývame to, čo po smrti zostáva zaseknuté v medzipriestore a skladá sa z duše a emočného tela. Viac sa dočítate v časti Život emočného tela.

Vyslané vedomie
Vyslané vedomie (vedomie duše) je časť našej vôle, časť nášho vnútorného ja, ktoré vieme ako formu sily vedomia vyslať do diaľok.
Doporučujem prácu kolegu Markusa „Vesmír a jeho zákutia“, kde sa dočítate o tejto téme viac.

Jeho kniha sa už dá zakúpiť v našom eShope a jeho kurz si podľa záujmu môžete žiadať mailom na adrese: markus@therion.sk

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *