Absurdita od Macrosa – Záver

index

V týchto kapitolách sme sa dostali na koniec rozprávania o tom, čo som pomenoval ako svet emočného tela.

Dúfam, že sa nikto nenahneval za moje názory, ktoré sú niekedy ako keby kontroverzné.

Avšak ja zastávam názor, že sa netreba báť povedať to, čo si myslíme a netreba sa uzatvárať do myšlienok typu – čo bolo dobré vyše dvetisíc rokov, musí byť dobré aj dnes.

Sme už v 21. storočí a netreba mať strach z toho, aby sme sa pozreli dopredu, alebo možno aj dozadu na to, čo sa zahmlievalo a tajilo.

Našťastie, v tejto krajine už nie sú také silné štátne a cirkevné perzekúcie, ako kedysi voči takým ako som ja. Teda voči ľuďom, čo majú iný názor a iný pohľad na vec.

V týchto kapitolách som vyjadril svoj vlastný pohľad na to, čo sa deje po smrti s človekom z pohľadu nie medicínskeho ani akéhokoľvek náboženstva, ale len z pohľadu svojho, ako to vidím a vnímam ja.

Už pri príprave uvedeného materiálu som si vypočul mnoho kritiky, ale ani jeden argument, ktorý by relevantne hodnotil uvedený materiál bez toho, aby nemal v sebe náboženský podtón.

Celkom na záver poviem len toľko: „ A možno je predsa všetko inak, ale to sa dozviete, až keď budete tam.“

Ďakujem čitateľom Therionu za ich trpezlivosť  a verím, že sa stretneme pri iných, snáď       zaujímavých témach.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *