Absurdita od Macrosa – Náhodná zábava so smrťou

absurdita smrt

Náhody majú svoj obrovský význam. Náhodne bol objavený penicilín, ktorý zachránil milióny životov. Náhodne bol objavený Teflón, ba i Bakelit a náhodne bola objavená skutočná hračka Plastelína. Niekedy je náhoda prínosom a niekedy sa to proste náhodne náhodou vymkne z rúk.
Pokusy sú rôznorodé a občas aj podivné.
Jedného dňa ku mne zavítala jedna známa s tým, že pozná partiu mladých ľudí, čo sa náhodne pokúšali o evokáciu mŕtvej duše.
Usmial som sa, ale nevedel som v ten moment, že tentoraz to nebolo len o náhodnom hraní sa. Bola to reálna náhoda, ktorá sa však vymkla kontrole.

Občas sa dejú veci, ktoré sú naozaj na zamyslenie. Všetci sa občas zamyslíme, či naozaj jestvuje Boh, alebo je to výtvor náhody mysle. A ak áno, ak Boh skutočne jestvuje, tak je len krok ku tomu, že jestvujú aj anjeli a aj rôzni svätí. A takto sa prepracujeme kamkoľvek, kde sa už však cirkev dištancuje a jasne striktne hovorí istým veciam svoje nie!
Ak som však už predsa uznal Boha a jeho existenciu a teda vplyv na naše životy, prečo nemôžem veriť aj v iné sily?
Toto si povie väčšina tých, čo naberú odvahu ísť aj ďalej ako sú oficiálne dogmy učení cirkví. A tu je potom často len náhodný krok ku tomu, aby sa veci vymkli spod kontroly. A takto náhodne sa často hľadajú premostenia od učení cirkví ku svetom a ich silám, ktoré vraj na nás pôsobia tak, ako na nás pôsobí Boh.
Sily a pôsobenia svetov sú tu nepochybne, ale ako vieme s nimi pracovať?

O takúto istú formu práce sa pokúsila partia mladých ľudí.
O čo sa to partia mladých ľudí náhodne pokúšala?
Pokúšali sa vyvolávať ducha mŕtveho človeka a to spôsobom, aký videli kdesi v televízii, alebo si postup proste náhodne prečítali niekde a sami si potom vymysleli a poskladali svoj postup?!
Nech je to ako chce, stalo sa to, čo asi nikto naozaj nečakal. Niečo prišlo a samozrejme to potom ani od náhody nechcelo ísť už preč.
Najprv to bolo len o tom, že ich mrazilo a mali dojem, že ich je akosi viacej, než by malo byť.
Radosť, ktorá nasledovala po úvodnom strachu a vyplašení sa, však bola veľmi veľká. Veď vlastne úspech ani len v náhode reálne nečakali.
Možno to bol len úlet mladých ľudí, ktorí chceli zažiť niečo, čo ich bude chvíľu držať a potom sa prinavrátia do inej bežnejšej reality života.
Držali sa hesla, „Kedy, keď nie teraz, keď máme na to ten správny vek, vek na robenie hlúpostí.“

Potom však chceli svoj úspech zavŕšiť tým, že to, čo sa im náhodne podarilo privolať, s istotou pošlú späť a oni budú toto niečo ovládať. Snáď sa v ich hlavičkách zrodilo, že toto budú predvádzať kamarátom a stanú sa evokačnými hviezdami a možno mali iné smelšie plány.
No každopádne to, čo sem prišlo ako náhoda, nechcelo ísť späť. Zrejme je tomu u nás lepšie ako tam. A keď to patrične naštvali, začali sa diať k tomu naštvaniu aj patričné veci.
Najprv sa začalo prudko ochladzovať. To ešte bolo znesiteľné, ale keď nastúpil posmrtný zápach rozkladajúceho sa tela uprostred teplého leta, sranda prestala a úsmevy zamrzli presne ako okolitá teplota miestnosti, kde sa akt evokácie udial.

Toto už nervová sústava nikoho z prítomných nezvládala a všetci sa pustili utekať preč. Preč odtiaľ, kde sa udiala vec s, ktorou nikto nerátal.
Z toho miesta síce ušli a aj sa nádejali, že sa tomu vyhnú. No realita náhod je už táka, že dáva o sebe vedieť. A aj táto náhoda dávala o sebe vedieť. Najprv to boli mihnutia, ktoré periférne videli. Postupne sa to rozšírilo do stavu, že dievčence sa báli pozerať do zrkadla, lebo sa im tam často na sekundu síce, ale predsa len niečo zjavilo. Výskot, ktorý vtedy zaznel, sa niesol potom celým bytom a i domom. Postupne sa aj chlapci začali vyhýbať zrkadlu, lebo ani oni neboli imúnni voči tomu, čo sa im zjavovalo v zrkadle.
Unikali ako sa dalo, ale potom sa to zhoršilo. V noci sa budili na zápach a hlasy, ktoré počuli len oni. Zápach sa však občas poprieť nedal a cítili ho aj iní. Pach bol nie len nepríjemný, ale zhoršoval sa aj celkový vnem okolia voči nim.

Časom vraj všetko pominie, no toto sa práve naopak stupňovalo. Zháňali rôznych na slovo vzatých odborníkov ako aj neodborníkov, ale stačilo, že prisľúbili pomoc. Mnohí to však vzdali a nebolo nič nezvyčajné, že im odborníci, ktorí sa sami núkali, aj nadávali, že im zničili život. Lebo toto bolo ako nekontrolovaný požiar, ktorý sa rozširuje. Čo na tom, že mnohí sa dokonca sami núkali, pretože chceli slávu a zábavu. Realita im však priniesla tvrdú ranu, že toto nie je zábava. Ako to potom skončilo? Nikto si tu nepripísal slávu, lebo sila smrti odišla skrze smrť.

Happy end sa tu tentoraz nekonal. Ja som sa nestihol ani zorientovať v tom, čo sa deje a dialo, keď sa stalo to najhoršie, čo sa mohlo stať. Keď sa to stalo, vedel som, že toto je koniec a skončil spolu s koncom jedného života.
Jedno mladučké dievča to celé nezvládlo a spáchala samovraždu. Vyskočila z okna bytu.
Nikto si z okolia nevedel vysvetliť, čo sa udialo, prečo to spravila, veď mala celý život ešte pred sebou.
Svojou smrťou to, čo privolali spoza brány smrti, jej smrťou odišlo späť. Všetko to, čo sa dialo, ustalo v tento moment smrti.
Všetci preživší by si mohli oddýchnuť, avšak oni celý život musia žiť s vedomím, že ich kamarátka nežije pre jednu náhodu, náhodu, ktorá začala ako mladícka zábavka.
Náhodná zábavka so smrťou!

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *