Absurdita od Macrosa – Karma emočného tela a zásahy špiritistu II.

smrt_01-nestandard2

 

Emočné telo sa v pohybe a v pocite pádu po čase zastaví bez toho, aby si uvedomilo pocit dopadu. Určitú dobu mu potrvá, kým pochopí, kde je. Miesto, kam sa emočné telo dostalo, je vlastne znova  „náš“  medzipriestor, o ktorom som už písal.

Teraz však nastáva ďalší problém a to je to, ako sa z neho dostať. Totiž, pre takúto bytosť už nie je pomoc v zmysle akéhokoľvek nábožného rituálu či omše pomocou, ale práve naopak ďalším trestom.
Emočná podstata, ktorá takto prišla o možnosť postúpenia do svojho paralelného sveta, prišla zároveň aj o možnosť určitej identity vo vzťahu k  pozostalým vo fyzickej úrovni.
Emočné telo si teda vôbec nezachovalo akúkoľvek pamäťovú informáciu voči fyzickému svetu, kam patrilo. Jeho podstata však vníma, že tu nemôže a nechce zostať, pretože ho tu čaká len večné utrpenie z pocitu, ako keby hladu a nutkania opustiť tento priestor, kde nepatrí.

Jediná cesta von  je však len cestou cez inú fyzickú bytosť a to tak, že sa na ňu prisaje a bude žiť z jej sily a po smrti spolu s pôvodným emočným telom opustí tento medzipriestor. Ako prvé sa však musí prisať na auru človeka, ktorý mu to svojím vyžarovaním umožňuje. Aj toto však nie je vždy také jednoduché, pretože sa musí dostať na vibračnú úroveň takéhoto človeka, a kým sa to emočnému telu podarí, môžu prejsť roky. Síce sa tu a tam, ako keby prisaje na auru náhodných ľudí, ale tí sa vedia takejto záťaže zbaviť veľmi ľahko. Ak sa im to nepodarí, tak sa obvykle obrátia na niekoho, kto to vie určitými technikami učiniť. A keď sa teda znova odpúta od aury, hľadá ďalšiu obeť.

Do tohto všetkého sa ešte zvyknú pridružiť rôzne seansy špiritistov, ktorí  svojím naladením na určitú frekvenciu  doslova priťahujú tieto blúdiace emočné telá.

Počas seansy sa potom snažia „prisať“ na jednotlivých členov, ktorí sa toho všetkého zúčastňujú. Pretože sa tam však, v mnohých prípadoch, stretajú s  konkurenciou zo sveta svojej podstaty, ale aj zo sveta karmického – duševného, dochádza tu, ako keby  k  stretu záujmov.

V  jednej miestnosti, kde sa toto odohráva, sa zrazu stretnú bytosti niekoľkých nezávislých úrovní, ktoré sem boli dotiahnuté fyzickými ľuďmi a ich vibráciami.

Každá tá úroveň sem prichádza s určitým cieľom a ten cieľ sa niekedy stáva totožný. Mentálne telo hľadá človeka s ktorým môže prejsť na druhú stranu do sveta paralely, a je mu  jedno do akého, len aby sa tam dostal.  Ďalší chce napr.  zostať, ale na to, aby tu mohol existovať, potrebuje potravu pre svoju existenciu.

Potravou mu budú emócie človeka respektíve vibrácie vyvolané emóciami človeka, na ktorého sa  nalepia bytosti – padlé emočné telá. Pokiaľ sa to nepodarí a ľudia, ktorí privolali tieto bytosti * (rôzne úrovne emočných, duchovných či iných astrálnych bytostí)  sa ubránia voči ich vplyvu, dosiahnu len to, že sa tieto bytosti dostanú do určitej pasce.

Ich vedomie je totiž značne zúžené a nevedia už konať tak, ako počas doby tesne po smrti, kedy mali určitú možnosť zotrvania v medzipriestore, ako keby v pokračovaní života pred odchodom do sveta paralely.

V prípade, že sa dokážu prisať na človeka, ktorý im to umožnil svojím počínaním z neznalosti alebo z nedbalosti, snažia sa zmeniť jeho životný program. To znamená, že urobia všetko preto, aby človeku skrátili jeho život tu na Zemi. Budú sa snažiť ovplyvňovať jeho psychiku a  tým aj  jeho konanie.

V  závislosti od toho, že aké bytosti padlých úrovní a akej sily sa prisajú na človeka, sa človek  dokáže ubrániť  alebo nie.  V nie jednom prípade sa to však končí smrťou človeka.

* Toto sa samozrejme deje aj pri rôznych iných aktivitách, kde sa evokujú rôzne sily.

Ak sa teda človek v uvedenom priestore ubránil, môže sa po takomto sedení v dome či v byte začať séria nevysvetliteľných vecí. Tieto veci my vnímame, ľudovo ako strašenie v domoch.  Nie všade sa však musia uskutočňovať  takéto seansy, aby sa začali takéto veci diať.

Emočné telá, ktoré sem padli späť, budem pre tieto potreby ďalej nazývať len „bytosťami“.

Takáto bytosť, ktorá si teda na takejto špiritistickej seanse našla svojho hostiteľa či proste obeť, sa najprv upriami na vibrácie človeka, ktoré vysiela do okolia. Samozrejme, že hľadá také, ktoré sú aj jeho predchádzajúcemu životu blízke. Ak nenájde správnu vibráciu, nedokáže sa na auru prisať. Ak nájde, prisaje  sa na auru človeka a  postupne sa bude snažiť splynúť s mentálnou podstatou človeka, ktorá sa po smrti má stať mentálnym telom.

Už počas parazitovania sa na aure človeka, prejavujú sa u človeka prvé problémy, ktoré sa môžu ukázať vo forme zdravotných ťažkostí. Po lekárskom vyšetrení sa však žiadna choroba nemusí ukázať. Človek  môže mať dojem, že jeho silu niečo odsáva a že stráca aj životnú energiu.

Vo väčšine prípadov sa potom začnú, u takéhoto človeka, diať zmeny v správaní, a aj psychika sa od základu razantne mení.  V taký čas  je už zrejmé, že sa bytosť dostala do symbiózy s telom, ktoré parazituje.

Potom, ako sa dostala na úroveň emočnej podstaty, sa pokúsi s ňou definitívne splynúť v jedno. Ak sa to podarí, začne meniť karmický program života fyzického tela. Toto sa samozrejme odzrkadlí na duševnom stave človeka a hrozí narušenie psychiky. Nie je zriedkavosťou náhla samovražda takéhoto človeka.

Emočná bytosť, ktorá sa stala vlastne novou identitou emočného tela, má v sebe totiž program, podľa ktorého už  život  ukončila respektíve mala ukončiť. Preto sa teda  začnú v človeku byť tieto dva aspekty.

V prípade, že nedokáže svoju obeť ovládnuť natoľko, že ju prinúti predčasne ukončiť svoj fyzický život vzhľadom k tomu, že je jedinec silný a má svoju bývalú emočnú časť už silne vyvinutú, tak sa, po určitom čase, prispôsobí danej situácii a príležitostne dokonca aj chráni svojho hostiteľa. Hlavne pred vpádom inej takejto bytosti. Znamená to, že sa na aure síce z času na čas môže dočasne niečo nachádzať, ale nedokáže sa to dostať do vnútra emočnej podstaty.

V prípade, že sa bytosť dostane a splynie s emočnou podstatou hostiteľa, ktorý je pred ukončením svojej cesty na fyzickej úrovni, teda už má pred sebou len málo života, môže sa stať, že na základe tohto dôjde k symbióze cesty do sveta paralely.

Udeje sa to tak, že bytosť, ktorá parazituje a chce zmeniť program karmi v zmysle skoršieho ukončenia života zaregistruje, že tento program sa napĺňa, a tak nepodniká ďalej tlaky na jedinca. Jediným prejavom voči vonkajšiemu svetu môže, ale  nemusí byť skutočnosť, že si okolie všimne len určité zmeny v  správaní sa takéhoto človeka.

V čase smrti sa teda oddelia dve emočné podstaty, ktoré sa však navonok ešte chvíľu správajú ako jedna. Až priamo v tunely sa oddelia na  dve samostatné a  idú smerom k svetlu. V tomto prípade je to v prospech mentálneho tela, ktoré bolo hostiteľom, pretože ho telo bývalej padlej úrovne ťahá so sebou, minimálne do druhej polovice tunela, a ak je jeho karmická zaťaženosť slabá, tak až do cieľa jeho cesty, ktorým je prechod do sveta paralely mŕtvych – svetlo na konci tunela.

Týmto sa vlastne zbavil všetkého, čo ho čakalo v zmysle cesty tunelom k  svetlu. Dá sa povedať, že mu bola odpustená časť karmi a jej prežitie tak, ako som to vyššie uviedol.

Zoberme si však situáciu, že takýto človek ešte nie je pred ukončením svojej fyzickej cesty a nezvládne túto zvláštnu životnú zmenu, a predčasne ukončí svoj život  samovraždou.

Týmto aktom ukončenia života sa, samozrejme, emočné telá uvoľnia a majú putovať cez tunel do svojho cieľa. Ale nie vždy je tomu tak. Tunel sa síce vytvorí či už za pomoci  fyzickej úrovne alebo bez nej. Výhodu z tohto čerpá ten, ktorý parazitoval a čerpal zo sily človeka – hostiteľa, pretože emočné telo, ktoré sa malo oddeliť až po naplánovanom karmickom čase sa nevie hneď zorientovať  tak, ako naša padlá bytosť, ktorá sa tu už s  ničím nezdržuje a putuje za svetlom.

Z pohľadu potreby karmického naplnenia má tú výhodu, že sa dokázala zbaviť karmi a  to tak, že ju jednoducho ponechala v neprospech svojho hostiteľa, a tak sa dokáže, v priebehu veľmi krátkej doby, dostať do sveta paralely mŕtvych.

Vôbec sa nezaujíma o to, čo sa deje s tým komu neumožnil dokončiť svoju cestu.

Ani to, že sa dostáva do cudzieho sveta sa ho nijako nedotýka, a to aj preto, že sa zákonite musí naplniť cesta a týmto sa jeho cesta naplnila.

Pri prekročení pomyslenej svetelnej brány sa nič neudeje  napriek tomu, že tam príde bytosť, ktorá tam nepatrí, pretože  sa musí určitým procesom uzatvoriť aj táto etapa pôvodne padlej emočnej úrovne.

Pôvodné emočné telo, ktorému čas nenastal a jeho bytie vo fyzickej úrovni bolo prerušené, sa v prvom rade musí potýkať so skutočnosťou naplnenia času, ktorý mu bol vložený pri narodení a postupnom vývine.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *