Absurdita od Macrosa – Chápeme smrť?

AnimeAngelOfDeath

Chápeme smrť?

Túto otázku si už mnohí položili. Smrť treba chápať z pohľadu tej, že má niekoľko úrovní. Jedna je tá, ktorá sa dotýka aj človeka, jeho existencie z pohľadu toho, že človek sa narodí, odžije si svoje a zomrie. Všetko, čo na svet prišlo, musí zákonite aj odísť. Skúsme však tú smrť pochopiť, precítiť ju, skúsiť s ňou pracovať.
Treba hlavne chápať, že úroveň smrti je trošku iná ako život a pri nej sa pohybujeme na určitej medzi inštitútnej paralelnej úrovni.
Smrť ako taká, je v spolupráci snami priamo v nás a my môžeme s ňou komunikovať, resp. so svetom mŕtvych a môžeme chodiť do určitých úrovní smrti.
Túto úroveň smrti a mŕtvych používajú jedinci, ktorí sa s mágiou zaoberajú a sú na vysokej odbornej úrovni.
Tí, ktorí vedia pracovať s úrovňou smrti, sú najzdatnejší z najzdatnejších.
Dokážu ísť do oblasti tzv. nižších svetov záhrobia, tí jedinci dokážu preniknúť do sveta mŕtvych a vedia s nimi komunikovať na určitej úrovni. Tiež vedia prechádzať ich „pocitmi“, vedia sledovať, ktoré hroby sú uvoľnené, v ktorých sa ešte nachádzajú pozostatky, jemnohmotné telá, či už duchovného, astrálneho, alebo karmického pôvodu.

Teraz si teda zoberme, že tú smrť už vieme precítiť, vieme sa k nej postaviť neutrálne. Pretože nie je to nikto blízky nám, a vieme sa na tú smrť teda pozrieť profesionálne.
Keď sa teda naučíte na tieto úrovne správne sa napájať, zistíte, že ak tam aj sú stovky mŕtvych ľudí, zaujímavá pre vás bude možno jedna jediná, lebo nie všetko, čo umrie, pôsobí z poza hrobu.

Občas sa môžete v mágii stretnúť s prácou až zo záhrobia, kde napr. klasická bosorácka kliatba môže vraj zasahovať sedem až deväť generácií.

(Čím ďalej do generácií to ide, tým viac sa to oslabuje. Ja si osobne myslím, že pri štvrtej generácii sa to už úplne stráca.)

Vtedy hovoríme, že je to prekliatie až z poza hrobu.
Obvykle tá sila pôsobí z jedného bližšie neurčiteľného miesta na jedno konkrétne miesto, napríklad na konkrétny dom a na konkrétny rod v ňom žijúci.
Keby ten dom majitelia napríklad predali a odišli by do druhého mesta, tak pravdepodobne sa tej kliatby zbavia, alebo kliatby tej osoby na ich rod.
Nedá sa však vylúčiť, že nový majiteľ by to neprebral na svoju rodinu.
Ak tá osoba, ktorá vyslovila kliatbu bola zdatná v oblasti vyslovenia kliatby, zrejme predaj domu, či bytu nepomôže.
Môžu sa odsťahovať aj na iný kontinent, aj tak sa vie tá sila kliatby na nich napojiť, lebo čas a priestor pre ňu nehrá rolu, vie si ich aj tam nájsť.

Potom je tam ďalšia úroveň, tzv. keď sa všetky tie jemnohmotné telá uvoľnia a začne sa telo rozkladať ako také a my sa vraciame späť do hrobov. To znamená, že ja sa prepnem, ja kvázi umriem, vystúpim z tela a teraz prichádza tá úroveň, že ja sa vrátim dole do hrobu, chodím tam, to je vlastne ten svet, cez ktorý tí mágovia pracujú, a berú na seba tie tzv. mŕtve energie. Už len tým, že prejde tými hrobmi a všetkým preberie tú silu. Potom sa vie dostať ešte ďalej cez tie hroby, do iného času a do iného priestoru, kde tá sila je obrovská a vie tam urobiť určitý zásah, vie sa tam dostať a vie sa vrátiť. Pokiaľ to všetko v zdraví prežije, urobil niečo, čo málokto vie urobiť, čiže magické zásahy na tej najvyššej úrovni, aké existujú. To znamená, že jednoznačne prejde rôznymi inými svetmi a tú smrť vníma už úplne ináč.

Ale pozor, smrť si nesmieme brať do úvahy ako takú, že niekto zomrie a dáva nám znamenia z paralelného sveta v zmysle toho, že sa na nás niekto nakontaktuje, že „neplačte za mnou, je mi tu dobre…“ – toto je iná úroveň smrti .Táto úroveň smrti je smrť, ktorá je fyzická, fyzické telá sa tam rozkladajú, sú tam úplne iné energie. Z tých energií sa živia nijaké úplne iné paralelné sily a svety a my sa vlastne do nich dostávame a napájame sa na nich. Pre žijúceho tvora je to to najnebezpečnejšie pre jeho život na nefyzickej úrovni. Tu hovoríme o tej smrti z pohľadu toho, že sa ľahnem, vypnem sa, nič ma neruší, vystúpim z tela a idem von. Nikdy nie som tak ohrozený ako vtedy, keď sa hýbem v tých úrovniach. Sú veľmi nebezpečné, lebo aj keď sa vrátim, môžu na mňa psychicky vplývať, môže sa nalepiť na mňa milión kadejakých tvorov, idú so mnou a psychicky ma narušia. (Ako pri vyvolávaní duchov.)

Keď sa ľudia spaľujú, uvoľní sa telo a už nepôsobí tá mŕtva sila, ale astrálne telo bude pôsobiť. Vytrhne sa z toho tela násilím, ujde pred tým plameňom a zostane pôsobiť. Má tú nevýhodu, že nemá pohrebisko, nemá sa skade nabíjať a môže sa z neho stať tzv. bludná duša a vráti sa tam, kde ho automaticky ťahá, to znamená domov, alebo na miesto, kde zomrel a niekde bude pôsobiť. Emočné telo aj s tým karmickým sú ešte spojené a nemajú sa kam vrátiť.
Smrť sa môže prejaviť v niekoľkých rovinách. Za určitých okolností sa môže stať, že niekto nám blízky za určitých okolností sa objaví vo vašej blízkosti nato, aby vám takzvane pomohol odísť a nájsť tú cestu.

Pre mágiu sú podstatné momenty: poznať smrť zo všetkých jej uhlov, vedieť ju precítiť, byť s ňou do určitej miery spriaznený, nebáť sa jej, ale ctiť si ju. Lebo je takisto v nás a je prepojená s paralelnými svetmi a je to jediné pojítko, ktoré nás spája možno so všetkými svetmi súbežne, súčasne a v jednej a tej istej chvíli. Musíme sa naučiť nebáť sa jej .

Rozdeľme to na niekoľko samostatných skupín:

– smrť ako taká fyzická pre ukončenie života
– smrť ako cesta tunelom
– smrť ako paralelný svet
– smrť ako záhrobie
– smrť ako sila, ktorá je všade vôkol nás

Ľudia, ktorí vytvárali určitý svet paralely, potrebovali, aby ich vlastní ľudia vo svete paralely žili, a nato, aby žili a používali ľudské obety, pretože vytvárali zdroj energie, a vedeli im nasmerovať. Po určitej dobe sa na to zabudlo, boli vytváraní tzv. bohovia a zabudlo sa na nasmerovanie energií, pretože sa prerušila tá skutočná línia toho sveta paralely s tým svetom živých, ktorí tu žili a ktorí sa navzájom striedali. Síce sa uvoľnila energie pre svet paralely, ale automaticky tie jemnohmotné telá sa dostávali do sveta paralely, a stade sa ďalšie telo vrátilo – v tom istom čase, keď jeden človek zomieral a druhý sa narodil. Takže kult obete ľudskej bol dobrovoľný z titulu toho, že potrebovali svoj vlastný svet paralely udržať pri živote. V neskorších dobách sa to zdegenerovalo a začalo sa to miešať a nevedeli udržať čistú líniu svojich (už sa tam primiešali ďalšie národy). Tí ľudia potom strácali tú pointu toho, prečo to vlastne robia, pretože sa to začalo miešať .
Strašne veľa členov starých skupín boli proti tomu, aby sme naše učenie rozširovali, tajomstvá a vedomosti ostali len v chrámoch na kňazských úrovniach a tie učenia potom postupne zanikali, to znamená, že niektorí si až tak strážili svoje tajomstvá , že si ich zobrali so sebou do hrobu a neodovzdali to ďalej. Po čase už prichádzajúci noví kňazi už nevedeli, že prečo sú tie obete, stratili to prepojenie, lebo všetci vymreli a zadržali informácie, a tí, ktorí prišli za nimi, už nevedeli, prečo to je. Mali len útržkovité spomienky a vety. Bohov už zaviedol inštitút prichodiacich mimozemšťanov v Egypte a na iných kontinentoch, kde vznikal ten nový život, pretože chodili medzi ľuďmi, boli výškovo rozdielni, iní a preto používali rôzne masky, lebo nechceli ukazovať svoju tvár, tak zaviedli medzi ľuďmi inštitút bohov, aby tých ľudí držali pod pokrývkou, ale ten inštitút nadradenosti zaviedli len pre tie potreby. V skutočnosti už ďalšie generácie, ktoré boli vytvorené z tých „nad ľudí“ vedelo pravdu, že prečo.

Tie vedomosti boli preto podávané z generácie na generáciu, aby som sa mal kam vrátiť, keď zomriem, aby som sa vrátil do nového tela, do nového života, ale aby som sa znova všetko naučil od začiatku ako celok – aby sa prenieslo vedomie človeka tak, že keď znova ožijem, budem vedieť všetko, čo som vedel v predchádzajúcom živote, všetky techniky a vedomosti, aby som znova ovládal. Medzitým sa ale rody a národy krížili, miešali, vznikla z toho nová forma života, napr. ako aj my.
Ako pomáhal paralelný svet fyzickému svetu (pri obetiach)?
Začalo sa to hlavne kvôli tomu, že keď človek zomrie, aby sa mal kam vrátiť. Každá civilizácia nejakým spôsobom si vytvárala svoj paralelný svet, do ktorej sa reinkarnačne vracia späť do života.

Obeťami uvoľňujem energie, ktoré nejakým prepojením putujú do paralely, obete dostávali určitý zdroj energie do paralely. Ten, kto bol obetovaný, bol si vedomý toho, že pokiaľ sa rozhodne, tak o hodinu je naspäť v inom tele. Ak nie, mohol tam oddychovať po dobu, ktorú si sám určil. Bolo potrebné to mať ale vyvážené, pretože tie telá za nejaký čas skončili, to znamená, nemohli si dovoliť to, že do sveta paralely odídu všetci naraz. Robilo sa to aj takým spôsobom, že počas života jedného tela postavili iné telo, a keď prvé telo zomrelo, prešiel do druhého tela. Bolo to ale veľmi nedokonalé a mali s tým obrovské problémy a museli si vytvárať tzv. terajších otrokov a používať ich telá. Ukázalo sa, že reprodukciou, klasickým narodením je to ľahšie a tú silu svojho ja, dušu, vedeli z tohto sveta vyniesť. Takže vytvorili si ten svet paralely, z toho sveta paralely potom vedeli premostiť tú energetiku, tá energetika potom čisto živila ten svet paralely.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *