Absurdita od Macrosa – Cesta emočného tela do sveta svojej paralely II.

maitrea-telo-a-emoce-obrazek2

Pre emočnú podstatu tela to však, v mnohých prípadoch, znamená hotovú pohromu pri napĺňaní svojej cesty. Každá takáto spomienka ho odďaľuje od cieľa. V takýchto prípadoch sa potom snaží s niekým nadviazať kontakt a doslova prosí, aby sa  na neho prestalo spomínať.

Ľudia si to však mylne vysvetľujú ako formu žiadosti o nejaký rituál. Náboženský alebo iný. Ja nevylučujem, že sa môže jednať aj o takúto žiadosť. Hlavne sa treba zorientovať v tom, kedy je to žiadosť o uvedený rituál a kedy je  to prosba, aby sa práve s tým skončilo a bolo mu dožičené dôjsť do cieľa svojej cesty.

Berieme teda do úvahy, že sa nám podarilo správne si vyložiť požiadavku, ktorá povedzme bola v smere, aby sme zosnulému dožičili pokoj a zbytočne na neho nevyvolávali spomienky.

On sa okamžite potom, ako sme to učinili, upokojí a bolesť sa pominie. Začne pokračovať na svojej púti a za svojím svetlom. V priebehu svojej cesty, ak prekonal viac ako polovicu, sa zmení aj sila, ktorá ho môže zasahovať. Tu už teraz necíti tak silne a intenzívne spomienky, ale registruje ich tak, že sa zastaví. Pojem toho, že ho v prvej polovici zasahovali emočné vlny, už nie je u neho citeľný.

Teda, cestou tunelom v druhej polovici ho môžeme nechtiac svojím konaním zastaviť, ale tým, že už necíti emočné sily zo strany fyzického života, nevysiela signály a  ľudia sa môžu mylne domnievať, že už došiel do cieľa svojej cesty.

V druhej polovici sa mu však otvorila iná možnosť a to kontakt so svojou druhou časťou, a to je duchovná podstata, ktorá smerovala do inej formy paralelného sveta. Určitým telepatickým prepojením vie emočná časť sledovať, kde sa táto jeho druhá (duchovná) časť nachádza a  vie s  ňou udržať kontakt. A  to až do doby prípadnej reinkarnácie svojej duchovnej časti. Ale je to aj naopak, že duchovná podstata sleduje svoju mentálnu úroveň a určitým spôsobom jej pomáha sa dostať ďalej.

*Toto sa registruje nie celú dobu. Pretože v poslednej tretine cesty sa niektoré momenty znova zmenia.

V druhej polovici tejto cesty sa mu pred očami čoraz častejšie   objavujú ľudia, ktorí zomreli roky pred ním. Má pocit, akoby ho súrili a intenzívne volali k sebe do sveta svetla.

Týmto spôsobom ho zároveň  nútia, aby sa sám začal snažiť ešte viac. Pretože sa z času na čas stáva, že sa emočná zložka po zastavení zasekne a nejde dopredu smerom k cieľu svojej cesty. A to môže znamenať dosť veľký problém.

Tým, že uvidí pred sebou bytosti, ktoré mu boli blízke, sa opätovne aj sám svojou vôľou  začne posúvať vpred.

Ešte stále je v spojení so svojou duchovnou podstatou a môže vnímať napr. aj moment toho, že sa pripravuje na spätný návrat do života. Pre našu emočnú zložku to však teraz znamená, že sa definitívne pretrhávajú putá, ktoré ich spájali. Optimálne je to vtedy, ak sa toto pretrhávanie udeje v čase, keď sa emočná časť dostáva do poslednej tretiny svojej cesty tunelom za svetlom  do sveta svojej paralely.

Pretože od momentu prekročenia pomyslenej hranice – polovice cesty tunelom sa emočná zložka do značnej miery bez toho, aby si to uvedomovala, posúva aj vďaka prepojeniu na svoju duchovnú úroveň.

Toto samozrejme nemusí byť pravidlo, ale z času na čas sa to stáva najmä, ak nedochádza ku karmickému vyrovnaniu resp.  je to umožnené aj z pohľadu reinkarnačného.

Emočná zložka si teda znova uvedomila svoju potrebu dôjsť do cieľa svojej cesty a  uvedomuje si aj to, že jej druhé Ja sa definitívne a navždy odpútalo.

Táto informácia sa však aj tak stratí niekde vo veľkom neznámom, ako sa raz aj my stratíme.

Povedzme, že emočné telo na svojej púti dosiahlo záver svojej cesty a dostalo sa do poslednej cieľovej rovinky, kde ho už nič neohrozuje zo strany fyzického sveta a súčasne prekročilo hranicu, odkiaľ  sa môže navrátiť späť do medzipriestoru.

Teraz je už skutočne vo svete paralely a to definitívne.

Posledná tretina cesty je síce obvykle kratučká, ale  emočné telo znova preciťuje pokoj a radosť z toho, že sa stretlo so svojimi blízkymi. Oni sa s ním vítajú práve v tejto poslednej časti jeho cesty. Ako keby pomyslene opustili priestor sveta paralely a vystúpili k nemu do tunela.

* Mimochodom, toto je aj moment, kedy občas niektorí, ktorí boli na druhej strane opisujú, že sa stretli so svojimi blízkymi, ale im povedali, aby sa vrátili, lebo ešte nie je ich čas. Je to určitý paradox, pretože toto má byť hranica, odkiaľ niet návratu. Avšak je to aj hranica, ktorá sa občas uzavrie práve smerom dnu a vráti nás to späť. A toto je niečo, čo sa asi dosť ťažko z týchto dvoch uhlov pohľadu potom chápe.

Ak sa toto deje, emočná podstata začne reagovať tak, že si prestane uvedomovať to, kde je a reaguje presne tak, ako počas života. Po privítaní sa so svojimi blízkymi môže zistiť napr. že niekto chýba, hoci umrel aj niekoľko rokov pred ním. Opýta sa preto, kde sa nachádza dotyčná osoba a reaguje prekvapene, keď sa dozvie, že tam nie je, pretože je v inom svete paralely a tento svet si nevybrala za svoj počas života.

Chvíľku trvá, kým pochopí, že sa už jednoducho na tom nič nedá a nemôže zmeniť. Má totiž určitú väzbu na niekoho, koho mal počas života veľmi rád a túžil sa tu s ním znova stretnúť. Chcel by sa preto vrátiť a nájsť osobu, ktorá tam nie je.

Samozrejme, že toto sa už nedá, pretože čas sa naplnil a niet už cesty späť.

Po tomto uvítaní, prekročí bránu svetla či tmy, pretože v poslednej fáze sa svetlo môže zmeniť aj na tmu. To  však nijako neovplyvnilo to, kam smeroval.

Po prekročení „brány“ sa teda uzavrela etapa aj tejto časti ľudského života.

Emočná časť tela dosiahla svoj cieľ a ďalšia kapitola života sa týmto  nadobro uzavrela.

*Počas  doby  poslednej fázy, keď sa pred ním objavujú jeho blízky, môže znova zacítiť ten známi pocit letu. To sa stáva vtedy, ak sa svet paralely uzatvára a už nikto doň nemá vstúpiť.  Svet paralely sa odpúta, ako keby zo svojho určeného miesta a splynie  v jeden celok v inej dimenzii,  kde sa možno znova niečo preň začne.

O tom si však  povieme  v inej kapitole.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *