Absurdita od Macrosa – Vnútorné ticho

jing jang2

Priatelia, pokračujem vo svojich absurditách.
A v tejto vám priblížim niečo o: Vnútorné ticho, alebo vnútorné ticho mága
Ticho má mnoho podôb a určite by o tichu najviac mohli „hovoriť“ ľudia so sluchovým postihnutím.
No ticho môže a má mnoho iných podôb. Existuje aj vnútorné ticho a to priamo v práci s mágiou.
Ja aj moji kolegovia sa často s týmto tichom stretávame.
Mám kolegu, ktorý toto nazýva aj: „Čas hovorenia a čas mlčania.“
Samozrejme, že pod časom mlčania myslí práve už uvedené vnútorné ticho.
Toto vnútorné ticho má svoje opodstatnenie. Vnútorné ticho je dôležité, ako naša vnútorná rovnováha. Človek po úmornom dni musí spať a odpočívať. Odpočinok potrebujeme, pretože by bez toho skolabovalo naše fyzické telo. Následne by skolaboval aj sám fyzický život.

Predstavme si teraz, že by mág konal neustále a nonstop. Teda nie doslova fyzicky neustále, veď občas musí aj on odpočívať a spať. Avšak pre mága je fyzický spánok predsa často len odpočinkom fyzického tela.
Už počujem otázku, „čo iné asi tak má pritom odpočívať?“
No v klasickom živote, hoci si to ani neuvedomujeme, tak počas spánku odpočíva aj naša duša.

No u mága to všeobecne takto neplatí, stým odpočinkom duše. Často sa stáva, že jeho duša je v pernamencii aj počas spánku fyzického tela.
A preto berme, že by mág pracoval fyzicky a aj duševne na svojom poslaní a to bezo zvyšku počas celej doby svojho bdenia, či spania.
V konečnom dôsledku by proste fyzické telo skolabovalo. Preto sa telo mentálne bráni tomu, aby fyzické telo neskončilo svoju púť príliš skoro a za dramatických okolností.
Často sa stáva, že niektorí mágovia vedia vypnúť svoju seba kontrolu. Potom isté obdobie žijú, istú dobu nie na sto percent, ale na dvesto percent.
Avšak to potom extrémne vidieť na fyzickom tele a zdraví. Telo sa začne „kaziť“, orgány kolabovať a proste telo rýchlejšie chátra. Kým niekto sa ako sedemdesiatnik prezentuje ako vitálny päťdesiatnik, tak opačný extrém je, že päťdesiatnik sa cíti a je v stave unaveného zrobeného sedemdesiatnika.

Samozrejme je jasné, že títo jedinci idú do toho, takto vedome ničiť svoje telo. Často nejde o slávu, ale o nutnosť urobiť niečo. Je síce fajn v sedemdesiatke byť vitálny a ešte dámskej populácii vedieť imponovať. Ak sa však pozriete hlbšie, títo kolegovia, vitálni sedemdesiatnici, sú skôr teoretici v rovine mágie a nie praktici.
Samozrejme ich neodsudzujem, to určite nie, každý z nás mal dôvod, prečo sa rozhodol žiť, ako žil. Či už vyrovnane so svojím JA a vnútorným tichom, alebo sa pustil do boja a vnútorné ticho často vypínal a prepínal svoje telo nehľadiac na dôsledky.
Od oboch typov mágov, keby sme sa pýtali, prečo žijú ako žijú, by sme dostali odpoveď, lebo som sa tak rozhodol pre dôvod, že … .
Tak schválne, opýtajte sa niektorého takého mága vo svojom okolí, čo vám odpovie, prečo žil tak, ako žil, a či by to menil za iný život.
Väčšina by určite nemenila a časť by menila len kvôli zvedavosti, aké by to bolo žiť ten iný typ života.
Vrátim sa však ku pojmu vnútorné ticho.
Čo sa to vlastne vďaka vnútornému tichu s nami udeje?
Udeje sa to, že nás naše vnútorné telo občas vypne, alebo sa vypne samé.
Pretože naše vnútorné telo pôsobí aj ako kontrolór a sleduje naše konanie na úrovni fyzickej.
Presne odmeriava výkon a počet odpracovaných hodín. Následne, ak sa rozhodne, že dochádza ku nesúladu, sa naše vnútorné JA rozhodne, že si treba dať pauzu.
A vtedy vypne fyzickému telu možnosť práce v oblasti mágie. Hoci mozog vie, čo treba robiť, sila, ktorá pochádza z vnútra, je zrazu vypnutá.
Toto vypnutie a zapnutie má slúžiť ako ochrana a zabezpečuje, aby človek v päťdesiatke ním bol a necítil a nevyzeral ako sedemdesiatnik.

Tento stav trvá rádovo dlhé hodiny, týždne, ba niekedy až mesiace. Jeden kolega mal najdlhšiu súvislú pauzu vnútorného ticha až pol roka. Teda plných šesť mesiacov. Vyplýva to z toho, že čím je výkon väčší, tým je následnej potrebná dlhšia pauza na regeneráciu tela a orgánov.

Viem, že sa hneď ozvú aj hlasy v tom smere, že: „mne sa toto nemôže stať!“
Verte a či nie, ale je tomu tak, stane sa vám to. Ba čo viac, ono sa vám to aj stáva.
Naše vnútorné ticho sa ozýva aj počas bežného fyzického života. Ale na úrovni fyzickej sa to prejavuje predsa len iným spôsobom. Aj tam sa dá, že človek svoje vnútorne ticho vypne, aby ho nevyplo a potom človek padá. V tom menšom prípade len stratí výkon a kazí veci.
V reči kmeňa ľudí – jestvuje pre toto názov a to „vyhorenie“.
Človek z času na čas vyhorí v práci a nepodáva potom adekvátny výkon. Preto musí ísť buď na dovolenku, alebo zmeniť prácu. Aj pri zmene práce si však potrebuje dať trošku pauzu a možno si aj zobrať medzi prestupom z jednej práce do druhej aj dva týždne na regeneráciu.

A tu v tomto bode sa potom zapína vnútorné ticho. Len si to takto neuvedomuje.

Ako sa brániť vnútornému tichu?
Nuž nijako, nechajte, nech naďalej kontroluje a reguluje.

Mág však musí predsa pracovať, aj keď je vo svojom vnútornom tichu a vnútorná sila mága je vypnutá. Na to jestvujú techniky, ktoré nahradzujú vnútornú silu. Každý skúsený mág sa to naučil ešte ako učeň u svojho majstra. A ako majster mágie to potom plnohodnotne využíva pri svojej práci.

A ak chcete aj vy počas tej doby, doby svojho vnútorného ticha vedieť plnohodnotne pracovať, tak sa učte.
Trebárs v našej akadémii, kde vás naučíme pracovať s technikami – technicky aj počas vášho vnútorného ticha.

Pretože umenie mágie je často ukryté v tom, byť činným mágom. Aj keď moje vnútorné ticho je práve zapnuté.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *